Zamyslený Matej Klimek na bronzovom stupienku v Sofii. Na Majstrovstvách sveta v streetworkoute patril k ašpirantom na titul, veď v kvalifikácií skončil druhý a referencie boli priaznivé... Prečítajte si krátky rozhovor o zlomovom momente, ktorý mladého športovca inšpiruje do tvrdšej prípravy.
Matej, z Tvojho vystúpenia na MS v bulharskej Sofii šla energia, sila a patril si k horúcim kandidátom na zlato. (Teraz trošku odľahčene) Chceš si ísť pre titul po postupných krokoch? Na predošlých MS si bol štvrtý a o prvenstvo Ťa v Sofii pripravilo jedno zaváhanie …
Neviem, či sa dá povedať, že postupne (úsmev) Veľmi sa teším z môjho umiestnenia a nebyť pádu, bola by to iná medaila, lenže nie vždy sa darí na 100 % a áno, asi to má prísť neskôr. Beriem to s úsmevom, lebo zápal a motivácia mi vďaka tomu len stúpajú a dlhšia cesta sa rovná viac spomienok, skúsenosti a nových priateľstiev. Verím, že moja chvíľa ešte príde.
Aké to je stáť na pódiu s najlepšími borcami na svete?
Bol to neopísateľný pocit. Nebol prvý, ale verím, že ani posledný. Myšlienky som mal rozhádzané, keďže ma medaila tešila, no zároveň som sa cítil na lepšie umiestnenie. O mesiac ma čaká ďalšia medzinárodná súťaž vo Švajčiarku, tak hádam tam klapne všetko ako má. Už na tom usilovne pracujem!
Na koho si myslel pri preberaní bronzovej medaily? Komu patrila tvoja pozornosť, možno prvý telefonát, správa?
Keď som preberal medailu bolo veľmi veľa ľudí, na ktorých som myslel. V prvom rade to bol môj brat Dominik. Je mojou veľkou motiváciou po stránke ľudskej aj ako športovec. Myslel som na svoju priateľku Laru Pajonkovú s ktorou sme sa poctivo a neľútostne pripravovali na majstrovstvá sveta. Keby Lare vyšlo všetko čo sme nacvičili, tak je tiež na pódiu, o tom som presvedčený. Mojim rodičom patrí obrovské ďakujem za podporu. Od detstva ma viedli ku športu a stoja za mnou v každom momente a chvíľe. No a samozrejme môj tím Streetworkout Kysuce. Sme super partia v ktorej sa cítim perfektne.
Ako dlho sa človek pripravuje aby mohol uspieť na najvyššom fóre v streetworkoute tak ako Ty?
To bude veľmi individuálne. Záleží na jedincovi, keďže ja sa športu venujem približne 5 rokov. Niekto iný môže mať odlišnú cestu.
Určite máš dalšie ciele ktoré by si rad dosiahol, prezradíš aké?
Toto robím nerád (smiech) Nerád hovorim niečo čo chcem, alebo kde smerujem, pretože sa mi to na 99% takmer nikdy nesplní. Ako som spomínal, pripravujem sa na Švajčiarsko do Lausanne kde sa uskutoční 3. ročník Xbiton battle. Minulý rok so tam skončíl na druhom mieste, takže uvidíme, ako sa bude dariť tento rok.
Ďakujem pekne za rozhovor a prejem veľa športových aj osobných úspechov!
Tomáš Urbaník
Foto: M. K.
