20180203

TURIAK: Som veľmi šťastný, že sme postúpili!

Každý mal možnosť pozerať florbalovú kvalifikáciu na majstrovstvá sveta do Prahy 2018. Kto videl, vie, že k priamemu postupu pridal svoj diel aj Kysučan Rudolf Turjak. Slovenský reprezentačný brankár vychytal zápas proti Francúzom a dostal dôveru aj na záverečný duel s vicemajstrami sveta zo Švédska. Nesklamal. Naopak. So svojimi svojimi spoluhráčmi sa zaslúžil o historicky najlepší výsledok reprezentácie a ako čerešničku na torte získal cenu pre Hráča zápasu. Opýtali sme sa ho, ako si na spomína odstupom času na kvalifikáciu, aj svoje začiatky. Podarilo sa nám totiž spojiť s jeho prvým trénerom a koučom z Centra voľného času Čadca, Petrom Jurgom, aby porozprával o Rudových prvých krokoch na ceste do Slovenskej reprezentácie.

Rudo Turiak

Ako vnímate s odstupom času nedávnu kvalifikáciu o postup na MS do Prahy 2018?

Som veľmi šťastný, že sme postúpili! Myslím, že sme nemali ľahkú skupinu, teší ma hlavne dôležitá výhra nad Nemeckom, ktorá nám zaistila postup. Kvalifikáciu som si užíval, hrať doma je krásne a vytvorili sme výborný kolektív. Čaká nás však ešte veľa práce.

Stali ste sa hráčom zápasu s florbalovou veľmocou. Aké boli pocity pri preberaní ceny?

V tomto zápase si zaslúžil cenu každý z našich chalanov. Švédsko má nesmiernu kvalitu a moji spoluhráči podali výborný výkon! Zablokovali mnoho striel a hrali bez zbytočného rešpektu. Ocenenie ma samozrejme potešilo, na tribúne boli aj rodičia a priatelia tak som si to užíval s nimi.

V pomerne mladom veku máte za sebou zaujímavé výsledky. Čo vás ženie vpred?

Florbal mi veľa dal a to hlavne prostredníctvom ľudí ktorých som pri ňom spoznal. Rád by som mu to vrátil a pridal niečo naviac. Či už výkonom v zápasoch, tréningom detí, alebo inou aktivitou. Je to mladý šport a bolo by pekné ho posunúť zase o niečo ďalej.

Ako si spomínate na svoje úplne začiatky. Prvý dotyk s loptičkou. Petra Jurgu a CVČ?

Začalo to telesnou výchovou na základnej škole, kde som si florbal skúsil prvý krát. Hádzal som sa do striel ako to len šlo, bavilo ma to a tak som sa prihlásil na krúžok v Centre voľného času do Čadce. Prvý dotyk s loptičkou si nepamätám, ale tipujem, že bolel. Boli sme skupinka kamarátov a začali sme spolu hrať mestskú ligu v Čadci. Potom si ma odchytili Potheads zo seniorskej ligy a začal hrávať aj 3. ligu v HTM Devils Čadca. S Peťom to bolo super a som mu vďačný za veci ktoré ma naučil a šancu chytať so staršími. Boli to krásne začiatky.

Peter Jurgapeter-jurga

Povedzte nám, ako si spomínate na Ruda Turjaka v jeho úplných začiatkoch?

Ruda som prvý krát mal na tréningu, keď sa florbal u nás len rozbiehal. Zavolali ho chlapci, lebo im nemal kto chytať. Mal výhodu v tom, že aj keď bol vzrastom malý predsa bol veľký v bráne a tak tam aj ostal. Neskôr sa v bráne delil s ďalším brankárom. Vtedy sa naučil hrať aj s hokejkou a celkom mu to šlo.

V Centre voľného času Čadca pôsobil necelé 4 roky. Kedy sa začal javiť ako talent, ktorý vyletí z rodného hniezda do sveta?

Keď bol starší a chytal stabilne, začal uvažovať o Žiline. My sme boli „len“ florbalový krúžok, kde bolo našou prioritou v deťoch objaviť lásku k športu a nie podávať vrcholové výkony. Poznal som vtedajšieho trénera zo Žiliny a tak sme sa aj dohodli na striedavom štarte. Vtedy začal Rudo chytať u nás a aj za Žilinu. Tam sa mu otvorili dvere do sveta florbalu, kde si mohol vyskúšať svoje schopnosti na vyššej úrovni. Udialo sa to v dobrom čase, lebo v Čadci sa pre financie florbalova liga pozastavila.

Aké vlastnosti Ruda dostali do reprezentácie?

Podľa mňa jeho osobnosť, skromnosť, obeta a hlavne neustála chuť na sebe pracovať. Nikdy to nevzdal aj keď dostával nespočetne veľa gólov. Ba práve naopak. Jeho každý ten gól zocelil a posunul dopredu.

Čo to pre vás znamená, mať spoločné spomienky s reprezentačným brankárom?

Je to pre mňa česť, že som ho mal tú možnosť spoznať a trénovať. Prajem mu len to najlepšie v súkromnom aj športovom živote..

 

Pre Kysucký šport, Tomáš Urbaník. Foto: Internet a archív