64917638_282520389222974_3029911939120627712_o

Toto už nie je „len“ sídliskový šport

Myslím si, že hokejbal už dávno prekonal „parametre“ netradičného, alebo neuznaného športu. Uvedomil som si to pri prvých obrázkoch z MS v Pardubiciach 2017, kedy sa majstri sveta, staršia generácia hráčov, na ktorej kostiach a schopnostiach sme vyrastali my ďalší, poukazovala na obrázok plnej hokejovej haly, v ktorej sa hral duel Slovensko-Česko a neskôr ďalšie vyraďovacie boje. Ich milovaný Hokejbal pritiahol pozornosť tisícok zvedavých športových priaznivcov aj hokejbalových fanúšikov na čo samotní hráči neboli celkom zvyknutí.

65433453_2393008060742965_5572623373961265152_n

Kto bol pozrieť MS Košice 2019 alebo sa dostal do haly prostredníctvom priamych prenosov si určite všimol, ako gradoval záujem o zápasy nielen slovenskej reprezentácie. Finále bola čerešnička na torte a skandovanie tisícok spokojných fanúšikov mrazilo aj cez plazmu obrazovky. Jednoducho povedané, hokejbal narástol, potvrdil svoju popularitu minimálne na území Českej a Slovenskej republiky. Dve hokejbalové veľmoci ukázali, ako sa dá hokejbal robiť a aký je oň záujem.

Tento záujem si pozorný hokejbalový fanúšik určite všimol aj na národnej úrovni, či pri jednotlivých turnajoch. Keď napríklad ŠKB Martin získal historický prvý majstrovský titul v roku 2016 tak rozhodujúci zápas sledovalo na mieste viac ako 1000 ľudí. Keď by sme pokračovali ďalej, tak skončíme pri majstrovi SR 2019 zo Skalice. Hokejmarket tiež nevedel, kde má umiestniť víťazne naladených fanúšikov so záujmom vidieť triumf svojho klubu.

Mne sa veľmi páčia tie príbehy z histórie nášho mladého športu, ktoré sa týkajú výstroje, loptičky, podmienok, peňazí, nepeňazí… Majú niečo do seba, no už patria minulosti, pretože či ide o zázemie (niektorých klubov na SVK či aj v ČR), skúsenosti aj vedomostí a schopností našich trénerov, alebo hráčov od najnižšej výkonnostnej úrovne po reprezentačnú, tak títo ľudia už riešia témy, signály a herné situácie na úrovni iných, tradičnejších športov, ktoré sú, alebo bývali výkladnou skriňou štátu a charakteristickou črtou národa.

Myslite si čo chcete, no ak vie Slovák makať, vie aj športovať alebo aspoň primerane fandiť. Práve vďaka športu sa o našej krajine ostatní vo svete dozvedajú vždy niečo viac obzvlášť, keď sme úspešní (ak to vieme prezentovať). Práve šport je často dobrý ventil nepriaznivých okolností pre bežného človeka, ktorý hľadá únik, alebo riešenia do života.

Hokejbal možno nebol vždy uhladený. Zrejme by niektorí hráči ani funkcionári nevyhrali cenu fair-play. Kde to je inak? Hokejbal sa vyvíja a postupom času a pravidelnou ukážkou vlastnej výnimočnosti sa stáva športom, ktorý patrí do krytej haly na plastový povrch s nadštandardným zázemím. Žilina,  Nitra, Martin, Gajary, Ružinov, Zvolen, Banská Bystrica (Országh cup), Púchov (Gerardin cup), Dolný Kubín (Orava cup) a ďalšie mestá to už dokázali. Spomenul som tie, kde sa hráva, alebo hrávalo pod strechou (väčšinou hokejového štadióna)

64733882_282519609223052_7228089810643058688_o

Pri pohľade na fotografie zaplnenej Košickej Steel arény, koľko ľudí dokázal hokejbal pritiahnuť, sa mi ryje otázka, prečo ešte nie je uznaný, alebo tradičný. Keď, je tohto schopný bedminton, horolezectvo, alebo …. nie, nezatracujem význam a zmysel týchto športových odvetví, práve naopak. Zamýšľam nad tým, prečo je hokejbal ešte ten amatérsky šport, prečo ešte nemáme zakryté všetky štadióny s kvalitným povrchom a prečo ešte hokejbalisti nepracujú pre hokejbal, keď ide o masový šport s toľkými úspechmi. Veď je to len otázka vôle a niekoľkých správnych rozhodnutí, ktoré treba urobiť.

Opýtam sa ešte inak. Cítite sa byť iným Slovákom či Slovenkou, keď fandíte futbalu, hokeju a či hokejbalu? Cítite inú hrdosť, keď nakladáme Kanade, Fínsku, alebo Anglicku v týchto športoch? Prežívate iné emócie, keď vidíte slovenských reprezentantov počas vydarenej akcie, alebo aj pri inkasovanom góle? No ja nie. Vždy sa teším z presného zásahu, alebo víťazstva nášho národného tímu. Myslím si, nech mi to kolegovia kompetentní odpustia, že práve hokejbalu môže patriť budúcnosť ak mu dáme šancu sa poriadne nadýchnuť a podrásť do skutočných rozmerov národného športu (dotácie, zázemie, proces). Čaká na to už 20 rokov, kedy sme sa stali prvý krát majstrami sveta vo Zvolene, k čomu prispeli hviezdy ako Pavol Demitra, Richard Zedník či Jozef Stumpel.

Viete, ako by vyzeral hokejbal, keby ho robili ľudia, ktorí nemajú celý deň inú náplň práce, ako študovať a rozvíjať sa v atletickej, taktickej, mentálnej, gymnastickej a ďalšej tématike, ktorú hokejbal obsahuje? Ja si to teda predstaviť viem a viem aj to, ako by vyzeral hokejbal a Slovensko, keby jeho ľudia dostali šancu rásť a zároveň viesť štandardný život práve vďaka tomu, že vedia robiť hokejbal.

Športu zdar a hokejbalu zvlášť priatelia

Mgr. Tomáš Urbaník

Kysucká hokejbalová únia, Kysucký šport

65157388_2263072377108573_4644944892252913664_o