f

Stvorení pre Armwrestling!

Sú mladí, talentovaní a veľmi silní! Obhájili zlato aj svoju povesť. Už získali mnoho, ale nie všetko. Čo im môžu iní závidieť je súhra, bratské puto a buldočia húževnatosť s ktorou kráčajú za svojimi snami. Keď stáli pred rozhodnutím čo ďalej, vyhral Armwrestling!  Vďaka Bohu. Inak by Slovensko nikdy nespoznalo bratské trio zo Skalitého, ktoré si raz môže podmaniť svet. Ako Kličkovci.  Niekoľkonásobní majstri Slovenska majú jasno. Poznajú svoju cestu. Vedia odkiaľ prišli a kam vedú ich kroky. Peter, Dávid a Pavol Truchlikovci v rozhovore pre Kysucký šport poodkrývajú pôvod svojej sily aj vízie do budúcna.  

29340208_1575829729152847_7502054124317257518_nAká bola cesta za obhajobou titulu majstra Slovenskej republiky v Armwrestlingu?

Peter: Titul chce každý pretekár a tak sa na nás aj pripravovali. Konkurenciu som si všímal a snažil sa prísť na to, ako ju poraziť. Za seba môžem povedať, že sa ku každému súperovi správam rovnako. Človek nikdy nevie. Môže sa stať všeličo. Fauly, neskorší štart, alebo si sa ráno zle zobudil ťa môže stáť víťazstvo..

Dávid: Teraz mám väčšiu záťaž a tak sa aj trénuje o niečo náročnejšie. Bol som v zahraničí, čo mi trošku komplikovalo situáciu.  Človek je unavený z práce, alebo mu to časovo nevychádza. Je náročnejšie ísť zo stavby na tréning a popri tom musíte držať stravu. Ale zvládol som to v pohode. Som mladý a cítim sa dobre. Premýšľam začať súťažiť v benčprese..

Pavol: Moju cestu za obhajobou stopli fauly. Rozhodnutie rozhodcov, ktorí vás posudzujú pri pretláčaní. Už sa s tým nedá nič robiť. Ideme ďalej. Čakajú ma nové výzvy a mám ešte väčšiu chuť víťaziť.

10730947_766716280068232_5955503561615300488_nPavol, kto vás priviedol k armwrestlingu? Bolo to o  presviedčaní?

Šiel som hneď. Uvidel som, ako brat vyhral zlato a to som chcel aj ja. Ani som nevedel ako, ale už som sa videl na súťaži. Už na základnej škole som si hovoril, že to musí byť dobrý pocit, získať zlatú medailu.

Chlapi, máte svoje vzory?

Pavol: Určite. Hneď niekoľko. Zo slovenských je to Ján Germánus. Slovenská legenda, ktorá pre armwrestling dokázala veľa. Dokonca drží svetový rekord v benčprese. Ľubo Jagnešák, tréner, osemnásobný majster sveta a Peter Kasan, vicemajster sveta.

Čo vás čaká najbližšie?

Pavol: Senecká ruka. Mali by sme tam štartovať všetci.

Kto bol úplne prvý človek, ktorý vás priviedol k športu?

Peter: Náš otec. Snažil sa do nás ten šport dostať, pestovať jeho základy. Vždy sa nám snažil vyhovieť. Čo sme chceli my, on zariadil. Či už to bolo karate, futbal, posilňovňa. Vo všetkom nás podporoval.

16796985_1912191442337444_9161845547800430841_oAko ste sa dopracovali až k Armwrestligu?

Peter: Mňa najviac motivovalo víťazstvo nad najsilnejším chlapom v dedine (úsmev). Poznáte to, keď sa vám tým niekto chváli. Ja som mal navyše vždy sen poraziť vlastného otca, čo sa mi podarilo v 15 rokoch. Vtedy som už premýšľal nad armwrestligom. Moje prvé zápasy boli v pohostinstve pri hokeji, keď sme si vypĺňali dlhú chvíľku počas prestávky. Keď som si začal zarábať u uja, myslel som si, že porazím aj jeho. Neporadilo sa mi, ale povzbudil ma, že keď budem mať 17, tak ho porazím. Aj sa stalo. Vtedy som si povedal, idem do toho, chcem súťažiť. Bratia sa postupne pridávali tiež. Naše prvé informácie sme mali od kamaráta z Kysuckého Nového Mesta. Šli sme na amatérsku súťaž, kde sme sa začali zoznamovať s trénermi, okolím a už to šlo. V podstate sme ukázali talent v samých začiatkoch, čo nás do armwrestlingu vtiahlo viac.

Ktorý titul si vážite najviac?

Peter: Pre mňa určite majster Slovenska. Prvý titul je asi najkrajší. Bol to výborný pocit, veľká eufória! Byť najlepší vo svojej rodnej krajine má svoje čaro. Samozrejme ma veľmi bavia aj iné triumfy, ktoré som získal. Každý jeden je pre mňa príjemná spomienka a pripomienka, čo všetko treba absolvovať pred dosiahnutím svojho cieľa.

Dávid: Mňa potešila úplne prvá medaila, amatérska, ktorú som získal na Orave. Medzinárodný pretek som vtedy vyhral prvý krát. Niečo podobné som prežíval na Seneckej ruke, svetovom pohári, kde bolo veľa kvalitných pretekárov z rôznych štátov Európy. V podstate mi každá medaila niečo pripomenie a urobí radosť.

Pavol: Ja si veľmi vážim, keď som sa dostal na Majstrovstvá Európy a sveta. Sám som bol zo seba prekvapený, že som dokázal držať ruku s neskorším majstrom sveta z Ukrajiny. Mali sme asi minútu vyrovnaný duel, ktorý som prehral na fauly. Nepoložil ma. To ma „nakoplo“. Od víťazstva ma delili milimetre.

Aký je to pocit, reprezentovať Slovensko?

Peter: Keď sa to tak vezme, reprezentujeme Slovensko všade, kde súťažíme. Bulharsko, Poľsko, Čechy, proste všade, kde sme boli po Európe. Už to, že si Slovenský reprezentant je veľká vec. Človek si to veľmi váži, keď súťaži pod vlastnou vlajkou na majstrovstvách sveta. Je  pocta reprezentovať Slovensko.

29425437_1869743323096902_1132160298417913856_nČo vás motivuje ísť ďalej, byť silnejší a lepší?

Peter: My sme také typy. Do čoho ideme, to len tak nevzdáme! Keď je jeden človek majster sveta, nie je možné, aby som to nedosiahol aj ja. Tiež som človek. Treba si nájsť svoju cestu na vrchol a nevzdať sa svojho sna. Hovorí sa, že tomu, čo chceš robiť, musíš venovať minimálne 10.000 hodín času, aby si to robil dobre. Nie si dobrý hneď. Je jedno, o čom sa rozprávame. Najprv sa pre niečo rozhodni, potom sa tomu začni venovať a vydrž! Investuj čas, trénuj a uč sa postupovať vyššie. Mám však dôvod navyše: rád by som bol takým otcom, na ktorého budú jeho deti hrdé.

Pavol: Myslím si, že to, že sme bratia a máme svoj cieľ, je pre nás veľká motivácia. Napriek rôznym okolnostiam nachádzame v sebe oporu a inšpiráciu. Spolu sa posúvame ďalej.

Dávid: Motivuje ma, keď niekto hovorí, ako sa to nedá. Aj naše začiatky boli také. Ľudia hovorili, ako na to nemáme. Spomínajú príbehy, ktoré naznačujú pád. Mňa osobne motivujú aj také výzvy, ktoré ešte nikto na svete nedokázal a samozrejme rodina a dcérka…

29512435_10210626110749696_2794225024637075456_oAký sen, alebo víziu máte do budúcna?

Dávid: Mám vysoké ambície. Chcel by som byť majstrom sveta či Európy. Napredovať v benčprese. Jednoducho byť čo najlepší a mať sa v živote dobre. Robiť, čo mám rád a rozvíjať sa v tom.

Pavol: Moje ciele sa zvyšovali postupne. Najprv som chcel získať majstra Slovenska, čo sa mi aj podarilo. Teraz by som rád získal titul majstra sveta.

Peter: Tých cieľov je viac. Mne už nejde o to, že to budem ja, kto vyhrá majstra sveta. Ide mi o to, že to dá aspoň jeden z nás a že to ostane v rodine. Všetci vedia, že sme trio, že sme jeden tím. Chceme tu po sebe niečo zanechať. Trénujeme mladých chlapcov. Učíme nováčikov, ktorí nemajú trénera. Tak ako sme kedysi nemali my. Chceli by sme ukázať ľuďom, že aj keď sú podmienky nepriaznivé, dá sa trénovať a napredovať. My trénujeme v podstate v pivnici. Chceme ľuďom ukázať, že sa dá ísť na pódium, za najvyšším cieľom aj odtiaľ. Zo suterénu na vrchol. Je to v každom z nás.

Bratia Kličkovci mali sen, ktorý sa im splnil. Byť majstrom sveta súčasne. Čo vy na to?

Dávid: Je to pekná predstava.

 

KYSUCKÝ ŠPORT, foto: TOUR a archív B.T.T