Petráš a Blažek by bronz venovali predsedovi a členom klubu

Stolní tenisti elitného slovenského klubu z Kysúc vybojovali v slovenskej Stolnotenisovej extralige bronz! Pred domácim publikom a vo výbornej atmosfére si MSK Čadca skompletizoval medailovú zbierku! Takto zneli prvé palcové titulky našich médií.

Čadčania položili pevný základ už vo Vranove nad Topľou, kde získali prvú výhru. Týždeň do druhého hracieho dňa bol veľmi dlhý. Čadčania veľmi túžili po domácom víťazstve. Podarilo sa a výsledok 2:0 na zápasy ich vyniesol na pomyslenú „bedňu“. Gratulujeme! Štvorlístok hráčov Pavol Petráš, Radoslav Blažek, Samuel Cyprich aj Radovan Cyprich potvrdili klubovú stratégiu, ktorá môže znieť: S vlastnými odchovancami medzi hviezdy stolného tenisu. Aké boli bezprostredné pocity po víťaznom domácom stretnutí, kde im na krk zavesili bronzové medaile? Opýtali sme sa skúseného dua Pavel Petráš a Radoslav Blažek, ktorých hra strhávala prítomných divákov do zanieteného povzbudzovania z čoho sa emóciami nabitá atmosféra prenášala späť na zelené stoly, ako sa cítili po víťazstve a aj to čo pre nich bronz zo Slovenskej extraligy znamená.

Aké boli prvé pocity a dojmy po tom, keď ste vedeli, že si Čadca vybojuje bronz zo slovenskej stolnotenisovej extraligy?

Rado Blažek: Neuveriteľné, pre mňa veľmi výnimočné. S bratislavskou Račou som získal dva tituly, keď som bol ešte junior. Bol som vtedy štvorkou (v tom čase hrávali za jeden tím v základe štyria hráči) vo veľmi silnom tíme s Illášom, Bardoňom či bratmi Šeredovcami, a tak titul po ich boku sa vtedy bral ako povinnosť. V podstate sa ani neoslavoval. Ale aj vtedy som v juniorskom veku dokázal bodovať, najmä v druhej majstrovskej sezóne. V drese Čadce som získal bronz už pred štyrmi rokmi. Prvé štyri tímy vtedy hrali o medaile u víťaza základnej časti, a tak sme bronz získali na neutrálnej pôde, kde neboli naši diváci. Po tejto sezóne opustili náš klub nádejní hráči Marián Maják a Juraj Mudrík. Obaja už v tom čase mali svoju kvalitu a boli citeľnou stratou. A tak sme spolu s chalanmi dávali dokopy nový tím, postupne sme vychovali bratov Cyprichovcov. V nasledujúcej sezóne sme kvôli zdravotným problémom viacerých hráčov hrali pomaly o záchranu, no potom sa začala karta obracať. Postupne sme šli hore, až sme bojovali o bronz. Keď som v piatok vyhral svoj druhý zápas, vedel som, že je rozhodnuté. Palo zaručene nikdy nesklame, vyhrá, keď treba, a tak som už len čakal na jeho poslednú loptičku. Na naše pomery bolo v hale veľa divákov, osláviť to spolu s nimi bol skvelý pocit. Osláviť to so spoluhráčmi, s ktorými ste takmer každý deň, ale aj s ľuďmi z klubu, s ktorými sa poznáte x rokov, je naozaj skvelé.

Pavel Petráš: Veľmi ma potešilo, že sme sa na tom víťazstve podieľali ako tím. Mali sme spočítané, kto musí čo vyhrať, aby sme dnes uspeli. Keď chytil Rado Blažek svoje dva body, tak som veril, že nás to tretie miesto určite neminie.

Video s poslednou víťaznou loptičkou ročníka 2018/2019, ktorá znamenala bronz pre MSK Čadca

Ktorý zápas bol pre vás ťažší?

Rado Blažek: Ten Druhý. Samuel Fečo má len 17 rokov, je to však veľmi dobrý hráč. Prehrával som 5:1 v piatom sete, už to vyzeralo veľmi zle. Našťastie sa mi to podarilo otočiť a aj za pomoci divákov, ktorí nás celý večer hnali vpred.

Pavel Petráš: Z môjho pohľadu bolo najťažšie „ukočírovať“ sám seba. Aby som nerobil hlúposti a aby som to dotiahol tam kde bolo treba. Vedel som, že nehrám zle a keď si udržím napĺňanie taktických pokynov, môžem pomýšľať na víťazstvo.

Kde by ste vo svojej doterajšej kariére zaradili toto víťazstvo?

Radoslav Blažek: Čo sa týka tímových súťaží, tak na prvé miesto. Dôvody som v podstate vysvetlil v prvej otázke. Veď, treba si uvedomiť, že je to druhý najlepší výsledok v histórii klubu, ktorý Čadca dosiahla v zostave s odchovancami klubu.

Pavel Petráš: Zaradil by som ho asi na tretie miesto svojich úspechov. Pamätám si, keď sme vyhrali titul, aj keď sme boli strieborní. Na tú dobu to boli veľmi veľké úspechy a z môjho pohľadu sa tomu zatiaľ nič nevyrovná. Nepovedal by som , že ten bronz je nečakaný. V posledných sezónach sme sa na to dosť sústredili a tento rok to vyšlo.

Takto sa tešil Radoslav Blažek po víťazných výmenách v zápase so Samuelom Fečom. 

Komu by ste venovali váš čerstvý stolnotenisový úspech?

Radoslav Blažek: Nášmu predsedovi Mariánovi Kapustovi a celému vedeniu klubu. Kluby riadia dnes len fanatici, bez nároku na odmenu. Kebyže nie jeho a všetkých, ktorí pomáhajú, neviem, ako by stolný tenis v Čadci vyzeral.

Pavel Petráš: Keďže som ženatý a mám deti, sú to v prvom rade moji najbližší, rodina. Som veľmi rád, že mi tolerujú moje tréningové a zápasové cykly, veď som v podstate každý druhý deň v športovej hale. No a samozrejme mojim spoluhráčom. Majú veľkú zásluhu na tomto úspechu. Stretávame sa na tréningoch a makáme spolu. Netrénujem len ja ich, ale predovšetkým oni mňa. Takže je to ich veľká zásluha a právom im bronz patrí. Keďže sa mladí chalani Cyprichovci veľmi zlepšili, je to vidieť aj na mojich výkonoch. Čím sú oni lepší, tým stúpa aj môj výkon.

Čo vás čaká najbližšie dni?

Radoslav Blažek: Oslávime víťazný koniec, trošku si oddýchneme od pingpongu a budeme pokračovať v tréningu. V rámci možností sa povenujeme deťom v hale, ešte ich čaká veľa turnajov či majstrovstiev Slovenska. A v poslednej dobe sme nemali moc času venovať sa aj im. Keďže máme filozofiu založenú na výchove mladých hráčov, musíme v tom pokračovať. Nie sme ten klub, ktorý nakúpi hráčov, získa titul a potom sa odhlási z ligy.

Pavel Petráš: Ja nikam neodchádzam. Myslím, že aj chalani ostávajú. Máme dosť hráčov na to, aby sme sa ešte zlepšovali. Veľa závisí od mladých hráčov ako sú Samo s Rado Cyprichovci, že sa budú svedomito naďalej pripravovať a zlepšovať. Pre nás bude najbližší cieľ, byť do 6 miesta a potom sa snažiť o čo najlepší výsledok.

56627442_1765166943584624_7389513549418070016_o

Aké máte ešte svoje osobné či športové sny?

Radoslav Blažek: Uvidíme, čo bude. Dlho snívame o tom, že by sme raz mali vlastnú halu, len a len na stolný tenis. A človeka, ktorý sa bude môcť starať o tréningový proces mladých profesionálne. To nám naozaj chýba, aby sme sa mohli posunúť ešte ďalej. Taký Palo Petráš by bol ideálny typ človeka, ktorý by trénoval deti. Je to pán hráč. Za celé roky som ho nevidel na tréningu zvoľniť, urobiť niečo, čo by nemalo význam. Takých ľudí len tak niekde nenájdete, takí ľudia by vedeli posunúť ďalej nielen stolný tenis v Čadci, ale aj an celom Slovensku. Snívam, že sa toto raz splní, o 5 či o 10 rokov, raz to určite príde. Stolný tenis v Čadci si to určite zaslúži.

Pavol Petráš: V športovej sfére som už asi svoje sny vyčerpal. Mám svoju prácu a v podstate som si dokázal všetko čo som chcel. Môžem povedať, že som spokojný a skôr premýšľam nad tým, ako sa zbaviť postu jednotky v našom tíme (smiech). Nech to hrajú lepšie noví chalani. V osobnom živote sa dá povedať, že žijem svoj sen. Mám svoju milovanú manželku a krásne deti. Čo viac môžem chcieť? Možno viac času strávených s nimi.

Aj takto vyzeral bronzový večer v MSK Čadca.  Video malo na internete veľký úspech

 

 

KYSUCKÝ ŠPORT