55917935_2345808852317533_8219131970639101952_o

P. Truchlik: Mám chuť na nové výzvy, okúsiť svet a silu pretekárov z iných krajín

Peter..

Čo?

Obaja smiech…

Takto sa začal rozhovor s niekoľkonásobným majstrom Slovenska v pretláčaní rukou, ktorému skrížil plány s trojnásobnou obhajobou titulu v kategórií do 100 kg ukrajinský borec súťažiaci na Slovensku, ktorý mu po 4 rokoch pretekania vo váhových kategóriách do 95 kg a do 100 kg ako prvý v histórií vystavil stop čím mu pripravil prvú prehru vo finále vôbec v kariére. Samozrejme mu to kysucký borec oplatil v neformálnej odvete, ale to už ako čerstvý Vicemajster Slovenska v pretláčaní rukou 2019..

Peter, čo vám napadne ako prvé, keď si spomeniete na Majstrovstvá Slovenska v pretláčaní rukou 2019. Kategória do 100 kg?

Mohlo to byť aj lepšie.

Cítite sklamanie?

Prvé chvíle ma to mrzelo. Ale hneď potom som si uvedomil, že mi už nikto nezoberie, že som ako prvý pretekár v histórií slovenského armwrestlingu získal titul majstra SR do 100 kg a ešte ho aj obhájil. Alebo, že som jediný, kto to dotiahol tri krát do finále za sebou. Tiež sa mi vynorili okolnosti, ktoré sprevádzali tohto ročnú prípravu. Žiaľ, vyšla mi jasná odpoveď – krátka regenerácia. Ale už to nevrátim.

21032659_2001551133401474_4029582235162456669_n

V čom bola iná príprava tento rok?

Po narodení mojej malej dcérky sa mi upravili priority. V prvom rade je pre mňa rodina a jej zabezpečenie, na čom tvrdom pracujem. Niekedy aj 14 hodín denne. Samozrejme som chcel stihnúť aj tréning, čo sme sa s bratmi snažili trénovať pravidelne 4-5 krát do týždňa. Avšak pred súťažou si chcem vždy dať tých 10 dní oddych, regeneráciu. Tento rok som regeneroval jeden, jediný deň. Bol som celkom zničený a unavený na súťaži.

Odstupom času sa vám po majstrovstvách nejaké poučenie predsa objavilo.

Samozrejme. Ako u každého športovca je to o príprave. Pokiaľ nie ste pripravený na 100%, výkon nebude na 100%. Hoci sme trénovali ako vždy, posledné dva týždne pred súťažou som však nestihol zregenerovať a to rozhodlo.

Aká súťaž vás čaká najbližšie?

Pravdepodobne už vypustím Slovensko a začnem sa venovať svetu. Európu už tento rok nestihnem. Keďže som na Slovensku získal zlato niekoľkokrát či už išlo o poháre, majstrovstvá, exhibície a ďalšie súťaže, cítim potrebu sa posunúť ďalej. Mám chuť na nové výzvy, okúsiť svet a silu pretekárov z iných krajín. Motivuje ma tá výzva, dokázať viac. Chcel by som skúsiť majstrovstvá sveta a iné svetové poháre. Pretekať s elitami rôznych štátov. Na to teraz myslím, tomu sa chcem venovať.

Všimli sme si, že na majstrovstvách Slovenska neboli vaši bratia.

Vždy sme všetko robili spoločne. Rozhodovali sme sa spoločne, konzultovali všetky rozhodnutia či tréningové postupy. Mrzí ma, že im to tento rok na Slovensko nevyšlo. Tým pádom nemôžu štartovať na majstrovstvách sveta (pozn. Red.: Nemajú medailu z MSR 2019). Na chvíľu z toho kolobehu vypadli, ale verím, že sa čoskoro vrátia a opäť budeme vyhrávať ako jeden tím. Spoločne.

17015982_1915773508645904_7583423152765162459_o

Keď trénujete, určite máte dosiahnuté osobné maximá. Aké sú a v čom?

(zamyslene) Keď som mal 80 kg, tak si spomínam, ako som dokázal vytlačiť aj 180 kg na „benč“. Na biceps mám 100 kg. To je taký špeciálny armwrestlingový cvik na jednu ruku. Na zápästie som dal 105 kg v začiatkoch. Ale rekordy tak veľmi nevyhľadávam. Hlavne nech je to poctivý a správny tréning.

Na čo by sa mali zamerať mladí ambiciózni armwrestleri, ktorí chcú ísť vo vašich šľapajách?

Predovšetkým sa musia zamerať na dobré, správne tréningy. Veľa ľudí nevie správne trénovať a tým sa oberá o šancu atakovať najlepších. Vždy je treba konzultovať s ľuďmi, ktorí sa rozumejú týmto veciam a majú v tom aj dokázateľné výsledky. Z videa sa veľa nenaučíte. Dôležitá je aj periodicita alebo vhodnosť tréningov.

Vy ste taktiež trénovali s výbornými trénermi..

Dovolím si tvrdiť, že sme spolupracovali s najlepšími trénermi. Ľudia ako Peter Kasan, Snežana Babayevova, Rustan Babayev, a Ľubo Jagnešák nám veľa dali a poradili. Veľmi si vážim rady od slovenskej legendy silových športov Jána Germánusa. Tréning s ním bol ako z inej galaxie. Keď sme sa po tých rokoch a trénovaní s najlepšími dostali ďalej, na nejakú úroveň, už sa dokážeme posúvať aj sami. Je to najmä vďaka pevnému a kvalitnému základu od profíkov, na ktorých sme mali aj šťastie.

49828867_2288438594712725_539709434411089920_n

Na galavečeri športovec roka ste sa predviedli v polohe účinkujúceho ako raper. Nahrávate aj CD. V akom štádiu nahrávania ste?

Začal som s tým asi päť rokov späť. Na úvod to bolo fajn, ale nebola to taká kvalita o akú mi šlo. Nahrával som si pesničky len tak pre radosť a vlastné potešenie. Snažil som sa na sebe pracovať, postupne vylepšovať a rásť. Časom som sa dostal k lepším producentom a do lepších štúdií. Dnes mám zatiaľ deväť pesničiek. Hlavne, musím to povedať, je to moje hobby. Nepotrebujem z toho slávu, alebo peniaze. Proste ma to baví a keď raz bude môj prvý album môcť uzrieť svetlo sveta, tak to pôjde von a bude to dobré. Verím tomu (šibalský úsmev)

TOMÁŠ URBANÍK, foto: Archív P. T.

KYSUCKÝ ŠPORT