58612998_2547172611983288_823003664779051008_n

Michal Šurin: Mám rád, keď to v ringu iskrí!

Po roku sa vrátil medzi povrazy, aby si dožičil svoj olympijský box na 3×3 minúty. Súpera veľmi nešetril a to nešlo o zelenáča, ktorý si natiahol rukavice po prvý krát. Možno po dlhšej dobe v ringu, ale kto sa z 54 zápasov v kariére tešil 47 krát z víťazstva a 19 po K.O., jednoducho niečo musí vedieť.  Keď nerobíte to čo milujete a čo definuje váš život veľmi dlhú dobu a potom vás doslova akoby vypustia z reťaze, je veľmi pravdepodobné, že sa dotyčný, alebo dotyční musí mať na pozore. To platí aj pre majstra Poľskej republiky. Poliakov je takmer 8-krát viac! O to zaujímavejšie bolo, že sa s ich majstrom „pohral“ kysucký junák akoby vytesaný zo skaly, ktorého hnacím motorom je milujúca rodina na čele s výnimočnou babičkou a nadupané „hovada“ s ktorými trávi toľko času.  Milí priatelia, drahé fanynky, prečítajte si niečo o boxérovi z ulice, ktorý sa nebojí postaviť nikomu a ako sám hovorí, miluje, keď to v ringu iskrí – Michal Šurin!

Ako si vybavujete zápas, keď je 24 hodín po všetkom?

Pred zápasom som to povedal aj trénerom Petrovi Jacurovi a Jankovi Jurgovi, že sa cítim neobvykle dobre. Neviem prečo. Až som sa toho bál. (smiech) Buď som dal maximum do prípravy a zodpovedne som sa pripravil, alebo to bola nejaká náhoda. Ale hovorím, bolo mi fajn, mal som všetko čo som potreboval. Cítil som sa fakt dobre. Pred tým som býval taký ustarostený a možno som trošku pochyboval. Pred týmto zápasom nič také neprišlo.

18403045_1306439372766548_6430279510133255995_n

Pred zápasom ste sa cítili dobre, ale ako bolo po zápase?

Dal som si 5 hot-dogov a šiel som domov. Samozrejme som ešte volal mojej mame, babke a dedkovi. Počas cesty sme ešte stáli na pumpe, kde som sa zásobil sladkosťami. Po takom zápase vám vyhladne (smiech)

Boxovali ste vo vysokom tempe. V čom vás súper možno prekvapil a v čom ste sa cítili sebaisto?

V prvom rade som čakal o pol hlavy vyššieho súpera, no keď som sa k nemu postavil tak bol rovnako vysoký ako ja. Vtedy som troška zaváhal, lebo moja príprava bola postavená na vyššieho borca. To bola jediná vec, čo ma zarazila..

Musíme ale naším čitateľom povedať, prečo sa to stalo..

Mal som iné informácie. Podľa toho, čo som si o ňom zisťoval na nete, tak mal mať 187 cm ale tento prišiel 178 cm vysoký a to bol ten „zádrhel“. No, vysporiadali sme sa s tým dobre. Vyskúšal som si techniku, ktorú sme trénovali s chalanmi na tréningu, že pôjdem do neho, urobím krok z úhybu, dvakrát udriem, urobím kombináciu a tak. Napokon mi to aj vychádzalo, tak som veľmi nič nemenil.

Skúsil som si aj štýl Floyda Mayweathera Jr. . Páči sa mi jeho držanie rúk. Učím to aj mojich chalanov. Páči sa mi jeho štýl. Hoci, možno by som v jeho prípade viac udieral. Mám rád, keď to v ringu iskrí! Keď je to tam ako počas zvárania! Tak to mám rád a majú to radi aj ľudia. Ľudia ocenia hlavne taký box. Žijeme v krajine, kde sa bitky radi pozerajú. Ešte je tu málo ľudí, ktorí ocenia skôr technický prvok ako živelnosť úderov. Ale to mi vyhovuje (úškrn)

Ako dlho ste sa pripravovali? Ako to prebiehalo? Prezradíte niečo viac?

Prezradím všetko. Prečo nie. Prvá vec: Začal som behávať. (smiech) Mal som 95 kg a veľký pupok. Preto ten beh. Začal som na tom robiť pred 2 mesiacmi. Ja som to odkladal do posledného dňa. Moja príprava trvala 70 dní. V týchto dňoch som mal 9 dní celodennú pauzu. Odtrénoval som 61 dní, väčšinou dvojfázovo. Šlo o kombináciu behu a turistiky a večer box. Raz sa stalo, že som mal box dva krát cez deň. Nerobil som nič extra. Stará škola. Kanady, ruksak, slanina a hybaj na kopec, potom medzi povrazy. (smiech)

58717990_411301529422398_3626927485779705856_n

Vo vašom prípade mám pocit, že ste ten typ športovca, ktorý si vie povedať a makať aj do krvi, hoci sám..

To je ono. Ja vlastne celý život fungujem viac menej sám. Taký „vlčisko“ samotár. Určite sa môžem oprieť o mojich chalanov, ktorých som si vytrénoval a s ktorými makám na svojich tréningoch. Oni mi aj následne pomáhajú v príprave na zápas. Dosť si pri mne vytrpia, keď musia so mnou spárovať. Najmä, keď už mám dosť a jednu mu tam „hodím“ poriadne do brady, ale to asi patrí k tomu.

Dobre, ale nemáte len tréningy.

Tak to pozor. Ja mám toho celkom dosť. Možno priveľa. (smiech) Mám náročné chodníčky a koníčky. Človek sa snaží stále niekde niečo zarobiť, plus tie moje koníčky. Chodím strieľavať na Taktickú streľbu do Martina pod vedením inštruktora Andreja Krisku, verím ,že si číta tento rozhovor. Jedného dňa by som chcel byť jeho kolega, inštruktor. To je môj malý sen. Preto mám aj toho času menej. Nemôžem ísť za chalanmi do Žiliny, kde ma aj volali spárovať. Neprišiel som pre málo času. Stále sme boli v MM Aréne s mojimi hovadami! (úsmev)

Kto vám predsalen pomohol posunúť sa ako boxér?

Peter Jacura z Boxport Žilina, ktorý mi ukázal niekoľko super prvkov. Ukázal mi kedy a ako udrieť a podobne. Vedel som to trafiť, ale on mi ukázal načasovanie, prácu nôh. Posunul ma na vyššiu úroveň. Súčasnosť.

Čo teraz? Ako vidíte svoju kariéru a kde by ste zaradili tento zápas?

Tak, je to cenné víťazstvo. Som za to rád. Poľský majster do 75 kg je cenný skalp. On boxuje 75-ku aj 81-ku. V 81-ke je víťaz Slovakia tournament 2018, kde vyhral celý turnaj. Vo finále porazil boxéra zo Srí lanky. Veľmi zaujímavý boxer, plus vyhral turnaj 27 krajín. Ja som ten turnaj vyhral v roku 2015. Som dosť nadšený, že som to po roku takto zvládol a teším sa na nové výzvy.

Čo teda plánujete v rámci boxu ďalej?

Tento rok ešte aspoň tri zápasy. Rád by som ostal na galavečeroch, kde by som rád pritiahol viac ľudí, urobil si meno po Slovensku. Prestížnych galavečerov bude celkom dosť a pred niekoľko tisícovou návštevou je radosť boxovať. Toto ma láka. Lepšie ako liga. Aspoň pre mňa.

Máte súpera, ktorého by ste si výlučne želal do ringu? Prípadne niekomu niečo vrátiť z minulosti?

Vracať už nikomu nemám čo. To som už vrátil (smiech) a čo sa týka toho súpera, tak to je mi ťažko povedať. Som otvorený každej výzve. Keď prišiel môj posledný súper a na mňa sa to z internetu len tak valilo, že čo všetko povyhrával, tak som povedal áno. Poďme na to. Ak bude niekto ďalší, nech je to aspoň takýto borec, ktorý už niečo má za sebou, má aj titul a patrí k špičke tak mi ho dajte, nech to stojí za to! 

A nech je to niekto, koho ešte nepoznám! (úsmev)

58461619_2382664801783584_6179485223340736512_

Ako vám pomohol mentálny kouč Ján Jurga?

Janko je v prvom rade môj fyzioterapeut. Jeden z najlepších čo poznám. Janko je topka, číslo jedna. My si už tykáme, sme dobrí kamaráti. Vždy je ochotný ma zobrať a vybaviť aj v ten deň, keď potrebujem jeho služby fyzioterapeuta. Počas toho „lámania“ a naprávania u neho som zistil, že dokáže človeka veľmi psychicky pozdvihnúť, nakopnúť. Preto som ho oslovil, že by som chcel, aby išiel so mnou do toho. Možno aj preto som sa tak dobre cítil pred zápasom, ako som sa cítil. Doslova mi tú energiu podával ako na tanieri. Celý čas sa usmieval a to bolo super. Medaila a trofej patrí aj jemu.

Čo by ste vedeli poradiť ako športovec, ktorý dennodenne na sebe pracuje, v rámci stravy.

Popri svojich tréningoch som aj výživový poradca. Mojich klientov som si nastavil na taký ten sedliacky typ jedenia. Absolútne sa snažíme vyhýbať sladkostiam a pečivu. Inak jeme, čo hrdlo ráči. Najpodstatnejšie je, aby to bolo pestré.

Čo sa tréningu týka.

Mne sa to musí na tanieri striedať. Pre mňa je dôležité „nepáliť“ svalstvo. Ja som ako „starý diviak“ mám veľmi vytvrdnuté svalstvo tréningami. Snažil som sa stravovať pravidelne a v menších dávkach. Aspoň tri hodiny pred tréningom, aby mi nebolo ťažko. Poctivo som raňajkoval a váha išla dole. Váha išla za dva mesiace o 14 kg dole. Tuk sa topil a muskulatúra mi ostala viac menej rovnaká.

58543939_2372557102765418_5604034535676182528_o

Je ešte niekto, kto vás dokáže doslova nabiť energiou?

Samozrejme! Moja mamina, babka, dedko. Pred aj po zápase som vždy tam! Sú to také moje „Turbodúchadlá“, ktoré mi dodávajú kvantá energie. Môj rituál je úplne vždy ten istý. Najprv mama a otec mi zaželajú všetko dobré. Potom idem ku babke a dedkovi, tam chvíľu pobudnem a keď už idem na zápas, tak ma babka až ku bráničke vyprevádza. Či prší, sneží, tak v papučiach tam za mnou ide a ukazuje ako mi drží palce. Zlatá je, veľmi . Takto mi to funguje už pár rokov. Top ľudia v mojom živote. To sú osoby, na ktoré nikdy nezabudnem pred či po zápase. Vždy po zápase bežím za Jarom Kráľom, jemu nechám svoje osobné veci, vypýtam si mobil a volám babke, dedkovi a rodičom. Ešte taký, dorobený, spotený a v drese už im musím volať. (úsmev) My sme ako deti trávili u babky viac času ako doma. Zo školy ku babke na obed. Tam samozrejme nie dva chody ako u normálnych ľudí, ale hneď štyri a všetko musíš zjesť samozrejme. Babka nám rada nakladala dupľu, dve. (úsmev). Pre týchto ľudí to ešte stále robím a chcem robiť. Mama, otec, babka, dedko, Jaro Kráľ, ktorý ma zásobuje trefnými poznámkami a postrehmi… (smiech) Ďakujem ľudia!

Je niečo, čo by ste ešte chceli dokázať v rámci boxu?

Ťažko povedať. Už som toho dokázal dosť. Vlastnými metódami a tréningom som dokázal poraziť majstrov Slovenska, či majstra Európy Adama Hámoryho v Ústi nad Labem.

V čom sa líšite od ostatných boxerov.

Som veľmi tvrdohlavý. A v ringu viem byť riadny grázel. Nenechám si len tak šliapnuť na hlavu a postavím sa každej výzve čelom.

Čo vám boxovanie dalo?

Z ničoho som nevyrástol viac, ako z prehry. Vo svojej kariére som prehral 7 krát. Čo mi je ľúto, tak z toho som prehral 3 krát, keď som krvácal z obočia, alebo nejakého šrámu. Vtedy existovali pravidlá, že skončili zápas TKO a víťazom sa stal druhý boxer. Teraz je to tak, že sa skončí zápas, sčítajú body a vyhráva lepší boxér. Vtedy sa dosť zneužívalo toto pravidlo, keď zápas skončil TKO (technické K.O.) a človeku aj prišlo ľúto, keď sa cítil na výhru, mal body na výhru, no prehral technickým K.O.

Štyri prehry boli naozaj prehry. Tie ma riadne posunuli. Uvedomil som si rezervy a zamakal na nich. Vedel som, čo zmeniť a potom som aj prehru dokázal oplatiť víťazstvom.

Na ktorý zápas spomínate najradšej?

Mám svoju TOP 3! Na treťom mieste je môj posledný zápas s poľským boxerom. Ukázal som niečo zo svojej techniky, že to nebolo len o hrubej sile, či množstve úderov. Na druhom mieste by bol zápas s Adamom Hámorym, majstrom Európy. Kde sa pohol, tam dostal „baňu“ (pozn. Red. : Úder.) (smiech). No a prvý môj top zápas je proti Tomášovi Bezvodovi, 167 zápasovému majstrovi Českej republiky už aj v profiringu. To mi dá za pravdu asi každý, kto ten zápas videl, že bol top. Boxér ako remeň. Hrubý chlap. V druhom kole som dostal taký ľavý hák, že mi na chvíľu doslova zhaslo. Až na 6. sekundu sa mi rozjasnilo a ja som sa postavil. Na plné hrdlo som si zanadával, že čo si to vlastne chlapec dovolil a šiel som do neho. Tretie kolo to schytal na plnej čiare. Bolo to vtedy v Čadci. Povedal som si, že toto mi chlapec doma robiť nebude. Dobil som ho ako hada. Dva krát ho počítali tuším. Vtedy som v ringu cítil, ako skáče celá hala. Ľudia šaleli. Ja som bol „prepnutý“, ale v najlepšom zápase. Bolo to v Diamod explosion 4. Mám ho aj na FB. Je tam všetko. Moje počítanie, ale aj tie bomby, po ktorých šiel k zemi on.

58543661_2547172511983298_98177300209598464_n

Čo cítite, keď idete do ringu a prečo ste si vybrali práve box?

Pretože som mal ako dieťa veľa energie. Nechcel som robiť problémy, tak som šiel do ringu. Nejako som potreboval tú energiu zo seba dostať. Chcel som sa aj odlíšiť. Nerobiť také tie komerčné športy. Chcel som byť iný. Dokázať ľuďom, že nie som len zlý, ale aj férový športovec, ktorý chce niečo dokázať.

Je tam stále to napätie, nespútaná energia?

Nie. Je to už iné. Robím to zo srdca, lebo s tým žijem, sme tak už naučení. Kde sa pohnem, tam ma vnímajú ako boxera. Tak ma aj ľudia oslovujú. Box sa stal mojim životným štýlom v ktorom hodlám pokračovať. Cítim sa dobre, tak poďme na to! 🙂

TOMÁŠ URBANÍK, foto: archív M. Š.

KYSUCKÝ ŠPORT