36802659_1775892735780963_1266617114362380288_ns

Majstrovstvá sveta s bronzovým leskom

Reprezentovať Slovenskú republiku je pre každého športovca pocta a zážitok na celý život. Slovenská hokejbalová reprezentácia ktorejkoľvek vekovej kategórie patrí k najostrejšie sledovaným a skúšaným reprezentáciám, keďže má zakaždým tie najvyššie ambície a ciele. Nebolo tomu inak ani na Majstrovstvách sveta v kanadskom meste St. John´s, odkiaľ sa naše výpravy (U18 a U20) vracajú s bronzovým úlovkom. Zaujímal nás názor dvoch Kysučanov vo výbere Mariána Gregoríka a Róberta Kaššu, s akými pocitmi sa spája ich reprezentačný zážitok, alebo aj to, prečo neuspeli v semifinále s domácou Kanadou. Odpovedali slovenskí reprezentanti Tomáš Bajánek a Branislav Chromiak.

36778364_10216511080557671_8357424321227915264_nAké to je, získať bronz na majstrovstvách sveta v hokejbale?

Tomáš: Každý z nás by chcel samozrejme získať zlato, no nie vždy sa to dá. Tešíme sa aj z bronzu. Dokázali sme, že hokejbal hrať vieme a vážime si aj to 3 miesto.

Branislav: Určite vo mne panuje radosť, aj keď sme sklamaní, že sme si nezahrali o zlato. Keďže nemám ešte žiadnu medailu z MS, tak som v konečnom dôsledku rád aj za bronz.

Kde by ste radili tretie miesto z majstrovstiev sveta U20 vo svojom rebríčku úspechov?

Tomáš: Je to môj najväčší úspech, ktorý som zatiaľ vo svojej športovej kariére dosiahol, čiže ho radím medzi tie najväčšie športové úspechy.

Branislav: Určite je to najväčší úspech v mojej doterajšej “kariére”. Vždy to bol môj sen, zahrať si s dvojkrížom na hrudi a reprezentovať svoju krajinu. Nie som žiaden silno individuálny hráč, ktorý vyčnieva od ostatných, preto som rád, že som sa prebojoval na MS do Kanady.

Čo bola príčina neúspešného semifinálového zápasu proti Kanade?

Tomáš: K tomu sa mi ani nechce veľmi vyjadrovať.. Nedodržali sme to, čo tréneri prízvukovali celý čas a to dávať si pozor na zbytočne fauly. Počul som veľa rečí ako rozhodcovia podplatení, ale aj tak, prehrali sme si to sami. Škoda toho zápasu.

dsc_0409Branislav: V prvom rade sme si zápas prehrali v našich hlavách. Skoro vôbec sme neplnili to, čo sme si povedali. Hrali sme presne to, čo chceli Kanaďania, aby sme hrali. Nahodili udicu a my sme im to „zožrali“ aj s navijákom. Istý vplyv mal na to aj výkon rozhodcov, hoci sa na to nechceme vyhovárať. Kto pozeral oba zápasy proti Kanade, nedalo sa nevšimnúť výkon kanadských rozhodcov (proti Kanade a v semifinále pískal Čech a Kanaďan) čo bola skutočne brutálna kombinácia. Bolo vidieť, koho chcú mať domáci vo finále.

Branislav, ktorý gól sa vám z Majstrovstiev sveta St. John´s vryje do pamäte najviac?

Branislav: Asi ten prvý, ktorý som dal Veľkej Británií. Bol to môj prvý reprezentačný gól na najvyššej úrovni. „Reľo“ zobral aj loptičku, s ktorou som ten gól dal, tak mi ostala aj pekná spomienka a pamiatka.

Aké sú to pocity, bezprostredne po tom, ako vám vešajú medailu na krk?

Tomáš: Som poctený, že som mohol reprezentovať našu krajinu a aj keď to nebola zlatá medaila, užil som si to naplno. Pocity sú neopísateľné!

Branislav: Pocity sa vo mne dosť striedali. Na jednej strane to bola radosť a na strane druhej zase sklamanie. Chceli sme dosiahnuť viac.

Čo by ste odkázali našim čitateľom, prípadne svojim podporovateľom?

Tomáš: Samozrejme sa chcem poďakovať všetkým, ktorí vstávali v neskorých hodinách a pozreli si ten zápas povzbudzovali z domova. Ďakujem

Branislav: Ďakujem všetkým za podporu, všetkým spoluhráčom, kamarátom čo pri mne stáli, podporovali ma správami, telefonátmi. Najmä sa chcem poďakovať rodine za podporu. Konečne sa dostavila aj odmena za tých par rokov obety pre šport, ktorý milujem.

KYSUCKÝ ŠPORT