Hokej je skvelá hra!

Hokej, hokej a ešte raz hokej! Téma týchto dní naplno zamestnáva naše médiá. Veríme, že aj našich čítateľov a ľudí, ktorí to s hokejom nevzdali. Veríme, že je nás viac takých, ktorí majú chuť hokej hrávať, povzbudzovať alebo posúvať opäť tam, kam patrí. Lebo ak raz vyhráte majstrovstvá sveta, vaša krajina a všetci ľudia očakávajú podobné výsledky. Len či vieme, čo sa za tým úspechom všetko skrýva…

Nepýtame sa to nadarmo. Nechceme nič „hrotiť“ ani polarizovať spoločnosť. Opýtali sme ľudí, ktorí to s hokejom začali myslieť vážne. Ktorí vidia tam, kde sa väčšina ani nepozrie, či nezažije. Ktorí si hokej pridali do života – doslova!

Čo na to hovoria naši kysucko-třineckí hokejoví nadšenci? Niekedy sa rozprávalo o tom, že príchodom MS v ľadovom hokeji sa z nás stávajú tréneri a odborníci na každú kľučku, akciu, či rozhodnutie trénera národného tímu, alebo rozhodcu na ploche. Áno. Každý má chuť do toho niečo povedať. Je to prirodzené. Avšak, časom, keď téma hokeja „opadne“, ostávajú tí, ktorí pochopili, o čom taká hokejová škola a príprava skutočne je. Ostávajú ľudia, hráči, rodičia a nadšenci, ktorí sa niekoľko krát v týždni budia 4:50 h, aby mohli opäť naštartovať auto a opäť vyraziť na tréning. A opäť sa obetovať. A opäť prísť načas, urobiť svoju rutinu a opäť odísť.. Na druhý deň znova.. Neblafujeme. Je to tak. Úspech v ľadovom hokeji niečo stojí, ale nie sú to len peniaze! Niečo o tom vedia rodičia mladých kysuckých hráčov, ktorí sa niekedy „dávno“, keď ich deti začali ešte len chodiť, rozhodovali, čo z nich bude. Keď pripravili niekoľko ponúk a zvíťazila tá jediná správna – hokejová, nasadili klapky na oči a budík na ráno, aby ho priviezli včas a pripraveného na tréningovú jednotku. Odložili osobné záujmy, aby pripravili pôdu pre dobrý štart svojich detí! Veríme, že vás náš článok neodradí. Ale my to napísať chceme. Napísať o vybranej trojici otcov a ich detí, ktorí sa rozhodli pre šport, ktorí sa rozhodli pre ľadový hokej!

traja-if

Daniel, Kristián a Tobias…

Keď sa opýtate Tobiasa Marguša a Kristiána Stročku, kto ich priviedol k hokeju, zaznie jedno meno: Anton Stročka. Aj Tobiasov otec Ján Marguš, rozhodný a priamy typ človeka súhlasne prikyvuje.  Daniel Chovaniak sa ku korčuliam a hokejke dostal vďaka svojmu ocovi Stanovi. Po krátkom rozhovore nám vychádza, že otec, či mama mladého hokejistu musí mať jasné priority, čo v živote chcú. Veru, chcú dať svojim deťom zázemie, podporu a niekedy oporu tak, aby mohli hokejovo rásť. Prinášajú obety a snažia sa o to, aby ich syn mal čo potrebuje a hral ako najlepšie vie. Niekedy, vraj ani to nestačí, ale to nie je príbeh nášho hlúčika dobre naladených chlapov a ich synov, ktorí usrkávajú z naliateho džúsu.

Tobias, čo ťa baví na hokeji najviac: „Dávať góly a víťaziť!“ Donedávna kapitán tímu, si pridáva k tréningovým jednotkám aj tréning na suchu. Na hokejbalovom ihrisku v Čadci, keď sa vyskytne príležitosť, strieľa vinkle do brány. Aspoň 300 krát! Nie náhodou patrí k najlepším strelcom ligy! Keď chcete dostať odpoveď z mladučkého Kristiána Stročku, vždy sa šibalsky usmeje, ale odpovie jasne. Na otázku, čo hovorí na hokejový štadión v Krásne nad Kysucou, bola jasná odpoveď: „Škoda, že to nie je v Čadci.. ale, aj tak dobre!“ Debata s našimi hokejovými rodinami sa týka všetkého možného. Spravidla však rodičia presne pomenúvajú a hovoria o živote hokejistu, či jeho rodiča presne a zo skúsenosti. Stano Chovaniak je amatérsky hokejista a tak svojmu synovi vie poradiť niečo aj z vlastnej skúsenosti, no gro necháva na trénerovi: „Väčšinu práce robí tréner, my rodičia to už berieme z inej stránky. Pozrieme si, vyhodnotíme a povieme si potom.“ Jeho syn Daniel patrí k najlepším obrancom s dobrou strelou a prehľadom v hre. Pri debate veľmi skromne poznamená, ako ho hokej veľmi baví a že sa vždy teší na kolektív. Patrí to k tomu a je fajn, keď sa spolu so spoluhráčmi môžu na ihrisku baviť hrou. Veru, hra je za odmenu. Všetci prítomní o tom vedia svoje. Veď len pár dní po konci sezóny už zarezávajú v „suchej“ príprave! Musia, inak by strácali kontakt so zbytkom sveta, ktorý je v hokeji veľmi vysoko. Naši mladí a ich rodičia to vedia, takže nezaháľajú a makajú, ako sa komu dá. Ešte pred tým, ako sme si zaželali všetko dobre, sme sa Samozrejme, dostali aj k otázkam Majstrovstiev sveta!

unnamed

Tobias Marguš pri tréningu streľby.

Pri otázke na súčasnosť a majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji do 18 rokov, sa zodvihne nálada. Všetci prítomní sú v pohode a Anton Stročka si zoberie slovo: „Tieto MS vyzerali Úžasne. Veríme tomu, že kvalita ktorú sme mohli vidieť v tejto naše mladej reprezentácií sa ukáže v blízkej budúcnosti, v podobe reprezentovania určitých hráčov v seniorskej kategórií. Veru, to by sa našim fanúšikom veľmi páčilo.“ Každý si vie predstaviť víťazstvá a dobrú náladu z Popradu, keď sa naši mladí púšťajú do útočenia. Niečo o mládeži veru vie povedať aj Ján Marguš: „Šlo o pekné predstavenie a pre viacerých milé prekvapenie. Ale podľa mňa to bol výsledok práce našich mladých a ich úlohy v tímoch, za ktoré hrávajú. Miloš Roman, Patrik Hrehorčák alebo Filip Krivošík patria vo svojich kluboch k ťahúňom mužstva. Filip navyše získal vo Fínsku titul s Hemenlinou a tak sa podľa mňa ich reprezentačné predstavenie ľuďom páčilo.. Samozrejme ostatní hrali tiež skvele, Líška, Rúžička, či Feherváry patrili k našim najlepším… Veru, každý si zaslúžil reprezentovať našu krajinu!“ Pri otázkach na seniorské MS boli páni zdržanlivejší, tak sme sa bavili aspoň o tom, ako vidia náš posledný zápas so Švédskom. Hoci boli názory rôzne, vybrali sme ten pozitívnejší, ktorý predniesol p. Marguš: „Hoci našim nikto neverí, ale podľa mňa by sme mohli remizovať a prehrať maximálne až v predĺžení.  Už sme zachránení, takže sa môžu uvoľniť a vydať zo seba všetko, ukázať čo v nich je.. Môj tip je 2:2 a prehráme v predĺžení.“ Za Kysucký šport môžeme napísať jediné: Uvidíme a držíme palce!

Osobná skúsenosť je tá najlepšia radkyňa ak chcete hodnotiť niekoho výkon, alebo hru. Veru, každý z nás je v niečom dobrý, alebo sa dobrým chce stať. Za výsledkami a úspechom je dlhá cesta a nie každý ju chce alebo vládze absolvovať. Kiežby sme mohli v blízkej budúcnosti písať o našich úspechoch a tešiť sa z hry. Za tým však nesmieme zabúdať na obetu, odhodlanie a ochotu ľudí, ktorí stoja pri tvorbe podmienok a zázemia našim hráčom. Sú to ich rodičia a blízki. Sú to kluby, do ktorých jazdia, aby sa to naučili hrať a byť najlepší.  Všetko dobré priatelia!!

Tomáš Urbaník

Kto bude Športovec roka 2017? Ak máte svojho obľúbeného kysuckého športovca, napíšte nám jeho meno.

titulka