Kysucké hokejbalové leto pokračuje na Svrčinovci už po 16. krát! Kedysi len hokejbal, dnes už aj futbal, stolný tenis, florbal či stolný futbal ponúka obľúbené športové podujatie v ktorom nejde len o góly, body, zákroky, ale aj o charitatívnu pomoc či večernú hudobnú šou. O čo presnejšie pôjde a na čo sa môžu hráči, či fanúšikovia dobrej športovej zábavy tešiť už túto sobotu v športovom areáli Svrčinovec, sme sa opýtali Norberta Chovanca, jedného z hlavných organizátorov obľúbeného tradičného turnaja na Kysuciach – Panthers cup.

Ako prebiehajú prípravy na 16. ročník Panthers cup-u?

Tak ako každý rok. Veľa vybavovania, zariaďovania, telefonovania, pitia kávy, ale všetko pre dobrú vec (úsmev)

Na čo sa môžu tešiť hokejbalisti, futbalisti, ale aj fanúšikovia? Čo ste si pripravili tento rok?

Myslíme, že atraktivita našej akcie stúpa a ľudia sa tešia na tradičné či nové atrakcie. Aj tento rok bude prebiehať stolnotenisový turnaj, či zápasy v stolnom futbale. Pre deti bude pripravený skákací hrad, popcorn, možnosti vyskúšať si florbalové zručnosti, či pozrieť hasičskú techniku. Samozrejme už klasicky bude prebiehať futbalový a hokejbalový turnaj, no a tento rok by sa nám konečne mohol podariť i futbalový turnaj žiakov. Ako úplná novinka bude pre verejnosť možnosť vyskúšať si in line hokej na hokejbalovom ihrisku vo Svrčinovci.

Kto získa charitatívnu podporu tento rok?

Výťažok turnaja bude venovaný ročnej Klárke, ktorá bojuje s ťažkou svalovou atrofiou.

Čo vám prináša, organizovať takýto turnaj?

Organizovanie takejto akcie prináša veľa starostí, no pokiaľ robíte benefíciu, tak sú to starosti príjemné.

Na čo sa najviac tešíte vy osobne?

Výsledkom tohto snaženia je príjemný strávený deň so zmysluplným koncom, kedy sa odovzdáva darovací šek. Samozrejme dnes už môžeme hovoriť aj o stretnutí priateľov, zábave, či športovom zápolení. Na to všetko sa ja osobne teším a srdečne pozývam všetkých priaznivcov športu, dobrého jedla, ľudí s dobrým srdcom aj milovníkov hudobnej zábavy.

Tomáš Urbaník, foto: archív.

 

KYSUCKÝ ŠPORT

Presne tak! Pohár primátora mesta Čadca koluje medzi víťazmi turnaja od roku 1999(!) Ešte sa nestalo, aby ho niekto získal tri krát za sebou, čo z neho robí stále cennejšiu hokejbalovú trofej. Najbližšie k tomu mali kluby z Kysúc, ktoré ho získali dva krát, no do tretice sa im to už nepodarilo. HBK Bistro pod lipou, KHK Suché Dresy, HBK Kysucké Nové Mesto aj HBC Čadca Podzávoz boli blízko.. Tradičný hokejbalový turnaj, ktorý sa koná už 20. krát počas hodových dní mesta Čadca na Bartolomeja, priťahuje pozornosť športových fanúšikov a hokejbalových hráčov celé dve dekády bez prerušenia! Veď o ňom písali aj na populárnej športovej stránke šport.sk (Klikni TU) Možno ste ešte nepremýšľali nad tým, čo budete robiť 24. a 25. augusta tak vedzte, že môžete byť súčasťou hokejbalového sviatku, na ktorý sa každoročne tešia nielen domáci hráči, alebo hostia z iných regiónov Slovenska i Českej republiky. Nielen hokejbalom je človek živý a preto vás môžeme pozvať aj na hodové slávnosti mesta Čadca, Bartolomejský jarmok či Revival night, ktoré sa konajú tento víkend v meste.

PROPOZÍCIE k 20. ročníku turnaja „O pohár primátora mesta Čadca 2019“

 

Termín turnaja: 24. – 25. august 2019

Prihlásiť sa dá do: 10. augusta 2019

Zaplatiť štartovné je treba do: 13. augusta 2019. Osobne, alebo na účet.

Súpisku zaslať najneskôr do 20. augusta 2019 

Hrá sa formát 5 + 1 podľa platných pravidiel SHbÚ.

Skúsení Československí rozhodcovia. Prilba je odporúčaná.

Štartovné: 120 E/mužstvo (platí pre 11 hráčov. Každý ďalší hráč dopláca 8 Euro)

V cene štartovného je: Pitný režim, polpenzia, ovocie, sladká odmena oba dni…)

Rozpis vyvesíme najneskôr 4 dni pred začiatkom prvého zápasu

Pre viac info: Facebook: Viktória KYSUCKÁ, Tomáš URBANÍK.

Mobil: +421 949 499 631.

Sprievodný program: Čadčianske kultúrne leto, Revival night, Hodový jarmok a ďalšie atrakcie..

Partneri: Mesto Čadca, Ovocie a zelenina Bukov, Kysucké pekárne Vilija, Kysucké Noviny, Kysuce, Kysucký šport, TOUR, Zariadime to..

Víťazi turnaja za posledných 19 rokov

1999 – Hbc 07 Žilina

2001 – HC Tasso

2002 – Hbk Bistro pod lipou

2003 – Hbk Bistro pod lipou

2004 – Furmanský dvor

2005 – KHK Suché Dresy

2006 – KHK Suché Dresy

2007– Caribic Okružná

2008 – Hbk Kysucké Nové Mesto

2009 – Hbc Třinec

2010 – Hbk Kysucké Nové Mesto

2011 – DCA Stars Dubnica nad Váhom

2012 – Hbk Kysucké Nové Mesto

2013 – Hbk Kysucké Nové Mesto

2014 – Hbc Čadca Podzávoz

2015 – Hbc Čadca Podzávoz

2016 – DCA Stars Dubnica nad Váhom

2017 – Dream team Svrčinovec

2018 – Hbc Skalité

2019 – ???

KYSUCKÝ ŠPORT

HBK Čadca sa po prvý krát predstavil na hokejbalovom turnaji Orava cup a hneď si priviezol cenný kov. Veľmi zaujímavo obsadený turnaj, ktorý prišiel pozrieť aj niekoľko násobný majster sveta Miroslav Božík, aby pomohol Black Horses k obhajobe, pripravil pre Čadčanov zaujímavé duely.

K vydarenému hokejbalovému víkendu (Viac nájdete aj TU) sme požiadali o niekoľko slov najproduktívnejšieho hráča HBK Čadca a člena All star tímu turnaja Adriána Holešinského. Majster sveta do 16 rokov (2012) (Viac pozri TU)  sa na plastovom povrchu zimného štadióna v Dolnom Kubíne pohyboval ako ryba vo vode a boli to práve body rýchlonohého Čadčana, ktorý pripravil obhajcom titulu ťažké chvíle a predčasný odchod domov.

Adrián, ako sa vám hralo na Orava cupe?

Bol to jeden z tých lepších turnajov na Slovensku či už po kvalitatívnej stránke súperov alebo organizačnej stránke. Bol tam super povrch a ak by som to mohol zhodnotiť, môžem povedať o tomto turnaji iba v pozitívnom smere a som rád, že som sa ho zúčastnil.

Skupinová fáza dopadla pre HBK Čadca s bilanciou 1 výhra a 2 prehry. Dalo sa s tým robiť niečo viac?

Hlavne nám nevyšiel prvý zápas v ktorom sme hrali úplne netakticky čo sa nám vypomstilo. Keď sme sa potom dohodli na úlohách a tom, čo ideme hrať, začalo to vyzerať inak. Tím sa zocelil, hrali sme ako jeden. Druhý zápas v skupine sme jednoznačne vyhrali a v treťom sme mali naviac, no smolne sme prehrali o jediný gól, keď nám dokonca jeden regulérny gól neuznali. Taký je šport a my sme to museli proste brať tak ako to je a pripraviť sa najlepšie ako sme mohli proti obhajcovi turnaja Black Horses.

Dali ste niekoľko pekných gólov, ktorý alebo ktoré góly by ste zo svojho pohľadu vyzdvihli?

No po dlhej dobe mi to zase takto padalo (úsmev) Pre mňa bol najdôležitejší rozhodujúci gól v štvrťfinále, keď som vybojoval loptičku a zrýchlil od červenej čiary a natlačil sa pred brankára. Dal som mu gól medzi nohy. Ďalšími takými gólmi boli určite tie v súboji o tretie miesto keď som zvládol situáciu 1 na 1 a neskôr aj rozhodujúci nájazd.

S kým sa vám hralo najlepšie?

Ťažko povedať s kým sa mi hralo najlepšie. Určite som si najviac rozumel či už s Ľudom Hajdukom alebo Mirom Mikom s ktorými hrám nejaký ten rok, ale hlavne si myslím, že sme hrali ako kolektív a spravili sme si dobré meno. Chcel by som vyzdvihnúť každého hráča v tíme. Dlho som nezažil turnaj na ktorom bola takáto super partia ktorá spravila taký super výsledok.

Organizačný výbor ste zaujali natoľko, že si vás vybral do ALL STARS turnaja. Potešilo vás to?

Určite potešilo ale bola to práca celého kolektívu, ktorý by som vyzdvihol, že sa obetoval a hlavne vďaka nim sa mi podarilo niečo takéto dosiahnuť. Hlavne som rád, že som sa dobre zabavil. Boli sme super partia a na takomto ťažkom turnaji sme reprezentovali mesto Čadca z môjho pohľadu na výbornú!

Momentálne ste v letnej príprave. Patrí hokejbal k obľúbeným športom počas leta?

Hokejbal prirodzene patrí medzi moje najobľúbenejšie športy cez leto a je nevyhnutnou súčasťou mojej letnej prípravy. Okrem hokejbalu sa ešte dosť intenzívne venujem tenisu.

Tento rok sa bude konať 20. ročník hokejbalového turnaja O pohár primátora mesta Čadca. Zúčastníte sa?

Áno! Konečne mi to po dlhšej dobe vychádza, že sa môžem zúčastniť a veľmi sa na to teším. Je to tradičný turnaj na Kysuciach, ktorý sa koná už 20 rokov. Podľa mňa ide o neoddeliteľnú súčasť čadčianskych hodových slávnosti na Bartolomeja (24. a 25. august 2019).

Čo hovoríte na „okrúhliny“ tohto turnaja?

20 rokov je už veľké číslo a tento turnaj si pamätám od malého chlapca. Nikdy nezabudnem ako som sa chodil pozerať na každý zápas, keď som bol malý. Teraz, keď mi to okolnosti dovolia, som už jeho súčasťou aj ja, na čo sa vždy veľmi teším. Ako som spomínal je to športové podujatie bez ktorého by čadčianske hody neboli to pravé orechové.

TOMÁŠ URBANÍK, FOTO: Archív A. H.

KYSUCKÝ ŠPORT

Na titulnej fotografií je zostava HBK Čadca: Jakub Grochal – Martin Mravec, Roman Kadlečík, Juraj Housa, Adam Greguš – Adrián Holešinský, Ľudovít Hajduk, Samuel Gabčo – Miroslav Miko, Tomáš Urbaník, Marek Čech, chýbajú Marek Miko, Lukáš Buček.

„Danick Martel je síce hráč NHL, ale Lukáš Piják je Kysučan. Keby to Kanaďan vedel, tak sa do Lukáša nepúšťa.“  Výrok Roba Kaššu, ktorý zaznel počas priameho prenosu zo semifinále majstrovstiev sveta v hokejbale bavil divákov pri televíznych obrazovkách a obletel internet. Slovenskí chlapci odolávali na ihrisku Kanadskému útoku a postupne sa prepracovali k historicky najvyššej prehre Kanady v semifinále MS, keď ju zdolali 6:1(!) Lukáš Piják z Kysuckého Nového Mesta sa pohyboval po ihrisku, akoby nepotreboval striedať a „zatápal“ každému Kanaďanovi, ktorý si niečo dovolil na spoluhráčov, alebo smerom k bráne Patrika Polca. Podarilo sa. Center prvej formácie svoju úlohu splnil a Slovenská reprezentácia sa prebojovala do finále proti prekvapeniu šampionátu z Fínska aby sa po poslednom zvuku sirény po finále MS mohli začať Lukášové druhé oslavy z titulu majstra sveta v hokejbale!

Je niekoľko dní po Majstrovstvách sveta v hokejbale keď Slovensko získalo zlato po štvrtý krát.  Pre vás ide o druhú účasť a druhú zlatú medailu. Viete porovnať svoje Majstrovstvá sveta? Pardubice 2017 vs. Košice 2019.

Bolo to iné. Tento rok sme mali 13 nováčikov v mužstve. To je veľký rozdiel. Skúsenosti chalani naberali počas turnaja. Ďalší dosť veľký rozdiel bol vo veľkosti ihriska, keďže ihrisko v Košiciach bolo o niečo väčšie (Pozn. Red.: Oficiálny rozmer ľadovej plochy v Steel aréne je 60 m x 30 m). Kto na takom ihrisku nebehal nepochopí (úsmev)

Vás teda bolo vidieť a cítiť na ihrisku či už v prvej fáze turnaja, alebo aj vo vyraďovacích bojoch, kde ste sa od zápasu s Talianskom už pravidelne ukazovali v prvej formácií so skalickým duom Martinusík – Rampáček.

Áno. Dá sa to tak rozdeliť a povedať, že sme tú chémiu chvíľu hľadali. Mne sa ale dobre hralo či už s Jakubom Rufatim a Borisom Oravcom, ako aj s Milanom Rampáčkom a Jarom Martinusíkom, s ktorými som si na ihrisku aj mimo neho naozaj dobre rozumel.

Bodovo ste sa chytili v dueli s Veľkou Britániou. Ako ste uviedli pre náš web, tak ste takýto zápas potrebovali pre väčšiu hernú pohodu a kľud.

Potreboval som taký impulz, psychickú vzpruhu, ktorá by ma naštartovala, no a radosť z gólu je tým najlepším afrodiziakom pre každého útočníka. Z prvého presného zásahu som sa veľmi tešil. Myslím, že to bolo aj vidieť (úsmev) V tom momente zo mňa všetko opadlo a keď sme pridali niekoľko ďalších gólov zavládla väčšia pohoda.

Patríte k hráčom, ktorí keď začali reprezentovať v hokejbale, zaznamenal tento šport veľký záujem u fanúšikov a športovej verejnosti. Ako vnímate tento jav?

Keď som hrával hokej, tak tam boli aj zápasy, kde prišli 2-3 tisícky ľudí, no vnímať fanúšikov na hokejbale, ktorí vás podporujú už pri rozcvičke a je ich plná Steel aréna, je pre mňa špeciálny zážitok. To si úplne inak užívate atmosféru celého zápasu a aj emocionálne dozvuky po ňom. V semifinále proti Kanade, keď sa strhla v jednom momente bitka, sme pocítili silu domáceho prostredia a podporu slovenského fanúšika na sto percent! Tí ľudia si nás zastali, povzbudzovali a boli našim ďalším hráčom na ihrisku. Kanada nemala šancu, keď za nami stáli tisíce Slovákov (spokojný úškrn)

Jediný zápas, ktorý Slovensko prehralo, bol zápas s Čechmi, no tí sa umiestnili na nepopulárnom štvrtom mieste. Ako vnímate tento ich výsledok?

Pre mňa to bolo veľké prekvapenie. Český výber bol veľmi silný. Nielen ja, ale všetci sme to videli na finále Slovensko – Česko. Myslím si, že patria na stupne víťazov, ale to, ako skončili zrejme odzrkadľuje aj fakt, že sa rozširuje hokejbalová špička a už to v nej nemá nikto isté.

Ktorý zápas sa vám hral najlepšie?

Veľká Británia, Taliansko ale ja som si dosť užíval aj Kanadu. Bolo to doslova „vyhecované“. Vyvrcholilo to síce tou bitkou, no zápas mal všetko čo má mať kvalitný medzinárodný zápas.

Zo zápasu s Kanadou vzišiel zrejme jeden z najlepších výrokov MS od komentátora Roba Kaššu, ktorého poznajú hokejbalisti z celého sveta, keď sa vyjadril na margo vašich súbojov s Danickom Martelom, hráčom NHL. Ako sa vôbec bráni takýto hráč? Všímali ste si ho?

Ten výrok som videl na internete a celkom ma pobavil (úsmev) Na Martelovi bolo vidieť, že chce vyhrať a pomôcť mužstvu, avšak ako stúpalo skóre, vplývala nervozita aj na jeho výkon. Bolo to cítiť v tých osobných súbojoch a podľa mňa záver už nezvládol tak, ako by ho mal zvládnuť profesionál.

Patríte k hráčom, ktorý hrali s Milanom Rampáčkom jeho posledné zápasy na majstrovstvách sveta. Nastupovali ste aj proti nemu v tohtoročnom finále extraligy. Aký je to hráč?

Či už Milan Rampáček, alebo Jaro Martinusík sú dve veľké osobnosti Slovenského a svetového hokejbalu. Ukázali to aj na týchto MS, ale aj v Slovenskej extralige, keď potiahli Skalicu k titulu. Sú to super chalani s ktorými sa dá dobre porozprávať aj zabaviť. V hre sme si tiež sedeli. Prebral som na seba úlohu hráča, ktorý ich mal istiť v hre do zadu a urobil som to rád. Fungovalo to a všetci z toho profitovali. Keď mi tréneri povedali, že budem hrať s „Rampom“ a „Jarilom“ proti Talianom, veľmi som sa na zápas tešil.

Keď už spomínate Jara Martinusíka, celý svet videl, ako požiadal svoju priateľku o ruku. Povedzte, môže to byť taká inšpirácia aj pre vás?

(úsmev) Nehovorím, že nie.. (úsmev) Tiež mi niečo podobné napadlo. (úsmev) Mne sa to veľmi páčilo, čo z jeho vystúpenia napokon vzišlo, pretože Jarila šiel najprv s tým, že sa poďakuje Milanovi Rampáčkovi za celú jeho kariéru. Napokon boli z toho zásnuby. Bolo to veľmi pekné.

V máji nás navždy opustil hlavný tréner „A“čka Dušan Danko. Ako ste to vnímali? Bola to téma v šatni? Mali ste to v hlavách?

Určite sme to v hlavách mali. Táto udalosť sa stala pred nedávnom a nám bolo od začiatku jasné, že chceme vyhrávať aj pre Dušana. V kabíne nám celý šampionát robila spoločnosť jeho fotografia a dres, ktorý visel pod ňou. Dušan bol s nami od začiatku až do víťazného konca.

Základom každého úspechu je dobré zázemie a podpora najbližších? Aká bola ta vaša?

Moja najbližšia podpora bola celý čas so mnou (úsmev) Na šampionát šla aj moja priateľka Saška, ktorá reprezentovala Slovensko v kategórií žien. Na zápas proti Čechom prišiel pozrieť otec s kamarátmi, na štvrťfinále sesternica Kika s priateľom a súboje o medaile videli rodičia aj krstní rodičia, kamaráti Mišo Ondrušek, Feri Čičala s priateľkou Simou a veľa známych a kamarátov z Považskej Bystrice či Kysuckého Nového Mesta, ktorých som stretol po finále.

Pred dvoma rokmi ste priniesli poháre pre majstrov sveta aj na Kysuce. Zopakujete to aj tento rok? Ak áno, tak kedy a kde by si mohli prísť fanúšikovia trofeje pozrieť?

Pokúsim sa to vybaviť s manažérom reprezentácie Jarom Mihálom, aby sme mohli ukázať poháre na tradičnom hokejbalovom turnaji Kocka cup, ktorý bude 27. júla na ihrisku pri ZŠ Klementisova v Kysuckom Novom Meste. Verím, že sa mi to podarí a ľudia sa tak budú môcť pozrieť, prípadne sa aj pri pohároch odfotiť. Je to vždy veľmi pekný zážitok pre každého. Hokejbal sa hrá pre ľudí.

TOMÁŠ URBANÍK, foto: Archív L.P.

KYSUCKÝ ŠPORT