2670612_1000x

Kocka cup 2019 v duchu zmien a majstrov sveta!

9. ročník stále viac obľúbenejšieho hokejbalového turnaja v Kysuckom Novom Meste zažije niekoľko noviniek a mimoriadnu udalosť! 

Ihrisko pri ZŠ Clementisova prešlo generálnou opravou a k leštenému betónu pribudli nové mantinely. Na povrchu boli čiary pre hokejbalové ihrisko natreté takmer hneď potom, ako zaschol betón! Jasný signál pre hokejbalových nadšencov. Okrem toho sa na turnaj chystá aj dvojnásobný majster sveta v hokejbale Lukáš Piják, kde si chce nielen zahrať, ale aj predstaviť trofeje majstrov sveta v hokejbale! Lukáš Piják potvrdil organizátorovi turnaja Pavlovi Slovákovi, že trofeje päťnásobných majstrov sveta prinesie 27. júla na Kocka cup 2019! Kto je fanúšikom rýchleho adrenalínového športu je vítaný a k tomu si môže prísť pozrieť trofeje o ktoré sa hralo na nedávnych MS v Košiciach. K tomu si bude môcť zaobstarať výborné jedlo a pitie, čím je Kocka cup už preslávený. Organizátori nezaháľali ani po technickej stránke turnaja. Svetelná tabuľa, extraligový rozhodca a až 10 tímov do hry bude tento rok krok vpred, čomu verí aj Pavol Slovák: „Tento ročník považujem za prelomový. Turnaj prejde niekoľkými podstatnými zmenami, ktoré majú prispieť k jeho skvalitneniu a ešte vyššej úrovni po organizačnej a hernej stránke. Verím, že sa bude páčiť.“

Nenechajte si újsť hokejbalový turnaj, ktorým už tradične začína kysucké hokejbalové leto na Jakubovské hody v Kysuckom Novom Meste.

Tento rok sa turnaj koná v sobotu 27. 7. 2019 od 08.00h na ihrisku pri ZŠ Clementisova

Účastníci turnaja 2019: Mladé Pilky, Modré Blesky, Kocka Team, Kamence, Dogs, Vyschnuté Krky, TPS Vadičov, Draci, Lopušne pažitie, FC Palene.

Víťazi turnaja: Modré Blesky 4, Mladé Pilky 4, Old Boys.

KYSUCKÝ ŠPORT

66298436_334319477454496_561772578331426816_n

All star pripísal spoluhráčom, Adrián Holešinský sa už teší na „primátorský“ do Čadce

HBK Čadca sa po prvý krát predstavil na hokejbalovom turnaji Orava cup a hneď si priviezol cenný kov. Veľmi zaujímavo obsadený turnaj, ktorý prišiel pozrieť aj niekoľko násobný majster sveta Miroslav Božík, aby pomohol Black Horses k obhajobe, pripravil pre Čadčanov zaujímavé duely.

K vydarenému hokejbalovému víkendu (Viac nájdete aj TU) sme požiadali o niekoľko slov najproduktívnejšieho hráča HBK Čadca a člena All star tímu turnaja Adriána Holešinského. Majster sveta do 16 rokov (2012) (Viac pozri TU)  sa na plastovom povrchu zimného štadióna v Dolnom Kubíne pohyboval ako ryba vo vode a boli to práve body rýchlonohého Čadčana, ktorý pripravil obhajcom titulu ťažké chvíle a predčasný odchod domov.

Adrián, ako sa vám hralo na Orava cupe?

Bol to jeden z tých lepších turnajov na Slovensku či už po kvalitatívnej stránke súperov alebo organizačnej stránke. Bol tam super povrch a ak by som to mohol zhodnotiť, môžem povedať o tomto turnaji iba v pozitívnom smere a som rád, že som sa ho zúčastnil.

Skupinová fáza dopadla pre HBK Čadca s bilanciou 1 výhra a 2 prehry. Dalo sa s tým robiť niečo viac?

Hlavne nám nevyšiel prvý zápas v ktorom sme hrali úplne netakticky čo sa nám vypomstilo. Keď sme sa potom dohodli na úlohách a tom, čo ideme hrať, začalo to vyzerať inak. Tím sa zocelil, hrali sme ako jeden. Druhý zápas v skupine sme jednoznačne vyhrali a v treťom sme mali naviac, no smolne sme prehrali o jediný gól, keď nám dokonca jeden regulérny gól neuznali. Taký je šport a my sme to museli proste brať tak ako to je a pripraviť sa najlepšie ako sme mohli proti obhajcovi turnaja Black Horses.

holesinsky_1_450

Dali ste niekoľko pekných gólov, ktorý alebo ktoré góly by ste zo svojho pohľadu vyzdvihli?

No po dlhej dobe mi to zase takto padalo (úsmev) Pre mňa bol najdôležitejší rozhodujúci gól v štvrťfinále, keď som vybojoval loptičku a zrýchlil od červenej čiary a natlačil sa pred brankára. Dal som mu gól medzi nohy. Ďalšími takými gólmi boli určite tie v súboji o tretie miesto keď som zvládol situáciu 1 na 1 a neskôr aj rozhodujúci nájazd.

S kým sa vám hralo najlepšie?

Ťažko povedať s kým sa mi hralo najlepšie. Určite som si najviac rozumel či už s Ľudom Hajdukom alebo Mirom Mikom s ktorými hrám nejaký ten rok, ale hlavne si myslím, že sme hrali ako kolektív a spravili sme si dobré meno. Chcel by som vyzdvihnúť každého hráča v tíme. Dlho som nezažil turnaj na ktorom bola takáto super partia ktorá spravila taký super výsledok.

Organizačný výbor ste zaujali natoľko, že si vás vybral do ALL STARS turnaja. Potešilo vás to?

Určite potešilo ale bola to práca celého kolektívu, ktorý by som vyzdvihol, že sa obetoval a hlavne vďaka nim sa mi podarilo niečo takéto dosiahnuť. Hlavne som rád, že som sa dobre zabavil. Boli sme super partia a na takomto ťažkom turnaji sme reprezentovali mesto Čadca z môjho pohľadu na výbornú!

Momentálne ste v letnej príprave. Patrí hokejbal k obľúbeným športom počas leta?

Hokejbal prirodzene patrí medzi moje najobľúbenejšie športy cez leto a je nevyhnutnou súčasťou mojej letnej prípravy. Okrem hokejbalu sa ešte dosť intenzívne venujem tenisu.

13428497_1238643716148265_6199806350150489894_n

Tento rok sa bude konať 20. ročník hokejbalového turnaja O pohár primátora mesta Čadca. Zúčastníte sa?

Áno! Konečne mi to po dlhšej dobe vychádza, že sa môžem zúčastniť a veľmi sa na to teším. Je to tradičný turnaj na Kysuciach, ktorý sa koná už 20 rokov. Podľa mňa ide o neoddeliteľnú súčasť čadčianskych hodových slávnosti na Bartolomeja (24. a 25. august 2019).

Čo hovoríte na „okrúhliny“ tohto turnaja?

20 rokov je už veľké číslo a tento turnaj si pamätám od malého chlapca. Nikdy nezabudnem ako som sa chodil pozerať na každý zápas, keď som bol malý. Teraz, keď mi to okolnosti dovolia, som už jeho súčasťou aj ja, na čo sa vždy veľmi teším. Ako som spomínal je to športové podujatie bez ktorého by čadčianske hody neboli to pravé orechové.

TOMÁŠ URBANÍK, FOTO: Archív A. H.

KYSUCKÝ ŠPORT

Na titulnej fotografií je zostava HBK Čadca: Jakub Grochal – Martin Mravec, Roman Kadlečík, Juraj Housa, Adam Greguš – Adrián Holešinský, Ľudovít Hajduk, Samuel Gabčo – Miroslav Miko, Tomáš Urbaník, Marek Čech, chýbajú Marek Miko, Lukáš Buček.

vadicov1

Majstrovstvá Slovenska v hasičskom športe ovládli dorastenci z Horného Vadičova

Neuveriteľný úspech sa podaril mladým hasičom z Horného Vadičova. V kategórii dorast vyhrali v sobotu 29.6.2019 na štadióne v Kysuckom Novom Meste titul Majster Slovenska v hasičskom športe. 

Naše ambície dostať sa na Majstrovstvá Slovenská začali už v zime na Výročnej členskej schôdzi kde členovia územnej organizácie Kysucké Nové Mesto oznámili že Majstrovstvá Slovenska sa budú konať v našom okrese a to v Kysuckom Novom Meste, okresnú súťaž sme bezkonkurenčne vyhrali pretože iných dorastencov v okrese nemáme, na krajské kolo sme sa tešili ale vôbec sme nevedeli ako natom sme a či máme šancu postúpiť keďže o iných týmoch sme nemali dosť informácií a v okrese žiadneho konkurenta. Nasledujúce dve piatkové poobedia sme strávili trénovaním štafety na štadión v Kysuckom Novom Meste a u nás na ihrisku požiarny útok.

Na krajskom kole v Námestove sme odštartovali štafetou na škvare. Prvý pokus 75,92 nám zabezpečil víťazstvo na štafete. Na Požiarnom útoku sme ako jediný pokorili 20s hranicu a to síce s časom 18,83s. Na oboch disciplínach nám vyšli lepšie prvé pokusy a mali sme dôvod na oslavy z postupu, na ktoré sa konali dňa 29. júna 2019 v Kysuckom Novom Meste.

V konečnom poradí sme Krajskú súťaž vyhrali s celkovým časom 94,75s rozdielom 6 sekúnd na druhý Kláštor pod Znievom. Do Majstrovstiev zostával už len týždeň a teda sme sa rozhodli zabojovať a dať do toho všetko.

Trénovali sme stredu, štvrtok a piatok obe disciplíny, za pomoc so štafetou ďakujeme Ing. Petrovi Harcekovi za zapožičanie techniky na štafetu a Mišovi Neomanimu za cenné rady.

V piatok po tréningu kde už bola cítiť únava, sme si povedali že zajtrajšok si ideme užiť a pozvali sme na majstrovstvá bratov, sestry, rodičov, kamarátov a tak ďalej. Počasie v sobotu bolo krásne a horúce. Opäť sme odštartovali štafetou na „domácej pôde“ kde sme ju aj trénovali. Na našich chalanoch bola vidieť nervozita a to sa.ukazalo i na 6. úseku kde sme dostali 5 trestných sekúnd za zle uložené vrecko s objímkami. Druhý pokus bol už lepší a výsledný čas 73,47s s ktorým sme boli celkom spokojný ale lepší bol DHZ Imeľ. Požiarny útok na prvý pokus nevyšiel za nezašrobovaný kôš. Hlad po víťazstve bol veľký a to sa ukázalo i na druhom pokuse kde chalani aj pod vysokým nátlakom zvládli s časom 23,98 a spokojnosť bola na mieste, keďže dorastencom z Imeľu sa ani jeden požiarny útok nepodaril, tajne sme dúfali že sme majstrami, čo sa i o pár minút potvrdilo a oslávi boli na mieste.

Týmto chceme poďakovať všetkým členom DHZ Horný Vadičov za podporu, či už pomoc pri tréningu, na súťaži alebo fandení, na čele s veliteľom Jánom Berešíkom, predsedom Ondrejom Kubáščikom a Jánom Harcekom.

Hasičské družstvo pod vedením Ondreja Kubáščika mladšieho v zložení Jakub Kubík, Patrik Adámek, Dominik Helt, Lukáš Helt, Šimon Pastorek, Marek Pastorek, Lukáš Gašperik, Erik Moskaľ a Samuel Svrček.

Náš úspech by sme radi oslávili aj na našej hasičskej súťaži, kde ste všetci pozvaní:

udalosť: https://www.facebook.com/events/681873645607588/

vadicov11vadicov2 vadicov3

adfasd

Zápasy proti Poľsku majú pre Patríciu Hmírovú špeciálny nádych

Ako inak, keď sa dokázala presadiť v poľskej najvyššej súťaži – extralige a minulý rok zaznamenala 24 gólov, čo znamenalo 3. miesto medzi všetkými hráčkami a prvé miesto spomedzi zahraničných futbalistiek v poľskej najvyššej súťaži. V čase, keď sa konalo reprezentačné sústredenie Slovenska a dva prípravné zápasy proti Poľsku a Rakúsku bol na programe jeden vrchol sezóny. V Poľsku sa sa všetci pripravovali na finále poľského pohára, kde Patrícia stála so svojím klubom KKS Czarni Sosnowiec pred veľkou výzvou.

Patrícia, máte za sebou krátke futbalové sústredenie so slovenskou futbalovou reprezentáciou žien. Viete nám popísať, ako prebiehalo, čo ste trénovali, či ako sa vám hralo…

Išlo o posledný prípravný kemp na ktorom sme odohrali dva prípravné zápasy pred septembrovou kvalifikáciou. Zo zápasov sme vyťažili maximum, výsledky nás tešia o to viac že sme hrali proti družstvám z vyššieho koša. Trénovali sme pod blížiacu sa kvalifikáciu a zápas proti Poľsku či favorizovanému Rakúsku boli skvelými skúškami a prognózami na to čo nás čaká. (Pozn. Red.: SVK – PL 1:0; RAK – SVK 1:1).

d3409542-d38b-4abd-b618-a1217bf807c0

S čím ste mohli byť spokojné?

Naša hra vyzerá čoraz lepšie. Dolaďujeme detaily. Dúfam že smolu sme už vyčerpali a teraz budeme pokračovať na vlne bez prehier. Bude to ťažké, lebo nemáme najľahšiu skupinu, ale urobíme všetko pre to aby sme uhrali čo najviac pozitívnych výsledkov.

Hrávate v poľskom meste Sosnowiec, aké to bolo hrať proti poľskému výberu, kde ste mali niekoľko spoluhráčok?

Zápasy proti Poľsku budú mať vždy pre mňa trochu iný nádych, keďže tu pôsobím, ale je to skôr pozitívne pretože mám väčšiu motiváciu ich poraziť.

Po reprezentačných povinnostiach na vás čakalo finále Poľského pohára. Ten zápas ste napokon prehrali 4:3 no na ihrisku sa diali veci..

Žiaľ prespali sme prvý polčas a keď sme začali konečne hrať svoju hru tak bolo už 3:0 a taký výsledok sa ťažko doháňa. Naša obrana nefungovala ako obvykle nemôžeme dostať toľko gólov. V druhom polčase sme prebrali iniciatívu stiahli sme to na 3:2 a potom prišla ďalšia rana 4:2 stiahli sme to ešte na 4:3 ale potrebovali by sme doslovne 5 minút aby sa predlžovalo.

Čo robíte v tieto dni, ako trávite leto?

Momentálne oddychujem na dovolenke. Liga bola dlha a letná prestávka je krátka, takže sa snažím oddychovať čo najviac ako sa len dá, aby som nabrala veľa potrebnej sily do novej sezóny.

POĽSKÝ POHÁR – FINÁLE

Czarni Sosnowiec – Medyk Konin 3:4 (0:3) (′51 Dżesika Jaszek, ′78 PATRÍCIA HMÍROVÁ, ′80 Martyna Wiankowska – ′8 Natalia Chudzik, ′16′, ′71 Dominika Kopińska, ′36 Anna Gawrońska)

TOMÁŠ URBANÍK, foto: P. H.

KYSUCKÝ ŠPORT

rpt

Kanada nemala šancu, keď za nami stáli tisíce Slovákov

„Danick Martel je síce hráč NHL, ale Lukáš Piják je Kysučan. Keby to Kanaďan vedel, tak sa do Lukáša nepúšťa.“  Výrok Roba Kaššu, ktorý zaznel počas priameho prenosu zo semifinále majstrovstiev sveta v hokejbale bavil divákov pri televíznych obrazovkách a obletel internet. Slovenskí chlapci odolávali na ihrisku Kanadskému útoku a postupne sa prepracovali k historicky najvyššej prehre Kanady v semifinále MS, keď ju zdolali 6:1(!) Lukáš Piják z Kysuckého Nového Mesta sa pohyboval po ihrisku, akoby nepotreboval striedať a „zatápal“ každému Kanaďanovi, ktorý si niečo dovolil na spoluhráčov, alebo smerom k bráne Patrika Polca. Podarilo sa. Center prvej formácie svoju úlohu splnil a Slovenská reprezentácia sa prebojovala do finále proti prekvapeniu šampionátu z Fínska aby sa po poslednom zvuku sirény po finále MS mohli začať Lukášové druhé oslavy z titulu majstra sveta v hokejbale!

fb_img_1561362391439

Je niekoľko dní po Majstrovstvách sveta v hokejbale keď Slovensko získalo zlato po štvrtý krát.  Pre vás ide o druhú účasť a druhú zlatú medailu. Viete porovnať svoje Majstrovstvá sveta? Pardubice 2017 vs. Košice 2019.

Bolo to iné. Tento rok sme mali 13 nováčikov v mužstve. To je veľký rozdiel. Skúsenosti chalani naberali počas turnaja. Ďalší dosť veľký rozdiel bol vo veľkosti ihriska, keďže ihrisko v Košiciach bolo o niečo väčšie (Pozn. Red.: Oficiálny rozmer ľadovej plochy v Steel aréne je 60 m x 30 m). Kto na takom ihrisku nebehal nepochopí (úsmev)

Vás teda bolo vidieť a cítiť na ihrisku či už v prvej fáze turnaja, alebo aj vo vyraďovacích bojoch, kde ste sa od zápasu s Talianskom už pravidelne ukazovali v prvej formácií so skalickým duom Martinusík – Rampáček.

Áno. Dá sa to tak rozdeliť a povedať, že sme tú chémiu chvíľu hľadali. Mne sa ale dobre hralo či už s Jakubom Rufatim a Borisom Oravcom, ako aj s Milanom Rampáčkom a Jarom Martinusíkom, s ktorými som si na ihrisku aj mimo neho naozaj dobre rozumel.

Bodovo ste sa chytili v dueli s Veľkou Britániou. Ako ste uviedli pre náš web, tak ste takýto zápas potrebovali pre väčšiu hernú pohodu a kľud.

Potreboval som taký impulz, psychickú vzpruhu, ktorá by ma naštartovala, no a radosť z gólu je tým najlepším afrodiziakom pre každého útočníka. Z prvého presného zásahu som sa veľmi tešil. Myslím, že to bolo aj vidieť (úsmev) V tom momente zo mňa všetko opadlo a keď sme pridali niekoľko ďalších gólov zavládla väčšia pohoda.

fb_img_1561319061150

Patríte k hráčom, ktorí keď začali reprezentovať v hokejbale, zaznamenal tento šport veľký záujem u fanúšikov a športovej verejnosti. Ako vnímate tento jav?

Keď som hrával hokej, tak tam boli aj zápasy, kde prišli 2-3 tisícky ľudí, no vnímať fanúšikov na hokejbale, ktorí vás podporujú už pri rozcvičke a je ich plná Steel aréna, je pre mňa špeciálny zážitok. To si úplne inak užívate atmosféru celého zápasu a aj emocionálne dozvuky po ňom. V semifinále proti Kanade, keď sa strhla v jednom momente bitka, sme pocítili silu domáceho prostredia a podporu slovenského fanúšika na sto percent! Tí ľudia si nás zastali, povzbudzovali a boli našim ďalším hráčom na ihrisku. Kanada nemala šancu, keď za nami stáli tisíce Slovákov (spokojný úškrn)

Jediný zápas, ktorý Slovensko prehralo, bol zápas s Čechmi, no tí sa umiestnili na nepopulárnom štvrtom mieste. Ako vnímate tento ich výsledok?

Pre mňa to bolo veľké prekvapenie. Český výber bol veľmi silný. Nielen ja, ale všetci sme to videli na finále Slovensko – Česko. Myslím si, že patria na stupne víťazov, ale to, ako skončili zrejme odzrkadľuje aj fakt, že sa rozširuje hokejbalová špička a už to v nej nemá nikto isté.

Ktorý zápas sa vám hral najlepšie?

Veľká Británia, Taliansko ale ja som si dosť užíval aj Kanadu. Bolo to doslova „vyhecované“. Vyvrcholilo to síce tou bitkou, no zápas mal všetko čo má mať kvalitný medzinárodný zápas.

Zo zápasu s Kanadou vzišiel zrejme jeden z najlepších výrokov MS od komentátora Roba Kaššu, ktorého poznajú hokejbalisti z celého sveta, keď sa vyjadril na margo vašich súbojov s Danickom Martelom, hráčom NHL. Ako sa vôbec bráni takýto hráč? Všímali ste si ho?

Ten výrok som videl na internete a celkom ma pobavil (úsmev) Na Martelovi bolo vidieť, že chce vyhrať a pomôcť mužstvu, avšak ako stúpalo skóre, vplývala nervozita aj na jeho výkon. Bolo to cítiť v tých osobných súbojoch a podľa mňa záver už nezvládol tak, ako by ho mal zvládnuť profesionál.

fb_img_1561148568801

Patríte k hráčom, ktorý hrali s Milanom Rampáčkom jeho posledné zápasy na majstrovstvách sveta. Nastupovali ste aj proti nemu v tohtoročnom finále extraligy. Aký je to hráč?

Či už Milan Rampáček, alebo Jaro Martinusík sú dve veľké osobnosti Slovenského a svetového hokejbalu. Ukázali to aj na týchto MS, ale aj v Slovenskej extralige, keď potiahli Skalicu k titulu. Sú to super chalani s ktorými sa dá dobre porozprávať aj zabaviť. V hre sme si tiež sedeli. Prebral som na seba úlohu hráča, ktorý ich mal istiť v hre do zadu a urobil som to rád. Fungovalo to a všetci z toho profitovali. Keď mi tréneri povedali, že budem hrať s „Rampom“ a „Jarilom“ proti Talianom, veľmi som sa na zápas tešil.

Keď už spomínate Jara Martinusíka, celý svet videl, ako požiadal svoju priateľku o ruku. Povedzte, môže to byť taká inšpirácia aj pre vás?

(úsmev) Nehovorím, že nie.. (úsmev) Tiež mi niečo podobné napadlo. (úsmev) Mne sa to veľmi páčilo, čo z jeho vystúpenia napokon vzišlo, pretože Jarila šiel najprv s tým, že sa poďakuje Milanovi Rampáčkovi za celú jeho kariéru. Napokon boli z toho zásnuby. Bolo to veľmi pekné.

img-f830c2d21a4f6eb4cfa665b1bb4972a1-v

V máji nás navždy opustil hlavný tréner „A“čka Dušan Danko. Ako ste to vnímali? Bola to téma v šatni? Mali ste to v hlavách?

Určite sme to v hlavách mali. Táto udalosť sa stala pred nedávnom a nám bolo od začiatku jasné, že chceme vyhrávať aj pre Dušana. V kabíne nám celý šampionát robila spoločnosť jeho fotografia a dres, ktorý visel pod ňou. Dušan bol s nami od začiatku až do víťazného konca.

Základom každého úspechu je dobré zázemie a podpora najbližších? Aká bola ta vaša?

Moja najbližšia podpora bola celý čas so mnou (úsmev) Na šampionát šla aj moja priateľka Saška, ktorá reprezentovala Slovensko v kategórií žien. Na zápas proti Čechom prišiel pozrieť otec s kamarátmi, na štvrťfinále sesternica Kika s priateľom a súboje o medaile videli rodičia aj krstní rodičia, kamaráti Mišo Ondrušek, Feri Čičala s priateľkou Simou a veľa známych a kamarátov z Považskej Bystrice či Kysuckého Nového Mesta, ktorých som stretol po finále.

Pred dvoma rokmi ste priniesli poháre pre majstrov sveta aj na Kysuce. Zopakujete to aj tento rok? Ak áno, tak kedy a kde by si mohli prísť fanúšikovia trofeje pozrieť?

Pokúsim sa to vybaviť s manažérom reprezentácie Jarom Mihálom, aby sme mohli ukázať poháre na tradičnom hokejbalovom turnaji Kocka cup, ktorý bude 27. júla na ihrisku pri ZŠ Klementisova v Kysuckom Novom Meste. Verím, že sa mi to podarí a ľudia sa tak budú môcť pozrieť, prípadne sa aj pri pohároch odfotiť. Je to vždy veľmi pekný zážitok pre každého. Hokejbal sa hrá pre ľudí.

TOMÁŠ URBANÍK, foto: Archív L.P.

KYSUCKÝ ŠPORT

1

Nočná liga pokračovala v Radôstke

Nočná Hasičská Liga Žilinského kraja (NHLka)  sa po kysuckých kolách v Staškove a v Makove presunula do Radôstky.

22. júna sa konalo už 4. kolo NHLky Žilinského kraja. Do Radôstky sa liga vrátila po štyroch rokoch a bol to návrat vydarený. Hasiči z Radôstky zúročili svoje organizačné schopnosti a vytvorili kvalitnú hasičskú súťaž spestrenú rýchlymi časmi a vydarenými požiarnymi útokmi. 

V mužskej kategórii potvrdili svoju dominanciu hasiči z Malej Bytče a upevnili si svoje postavenie na čele priebežného poradia. Z druhého miesta v súťaži sa za nich do ligovej tabuľky zaradil nováčik ligy DHZ Háj z okresu Turčianske Teplice. V ženskej kategórii zvíťazili priebežné ligové líderky z Dolného Hričova. Druhú priečku a svoje najlepšie umiestnenie sezóny získali dievčatá z Turzovky. Ich výkony majú stúpajúcu tendenciu a aktuálne sú na 5. priečke. Z kysuckých tímov sú v ženskej kategórie najvyššie aktuálne tretie dievčatá z Oščadnice. Medzi mužmi sú tretí hasiči z Horného Vadičova.

Zaujímavosťou 4. kola bola premiérová účasť súkromného športového tímu SOPHISTIC Pro finance, zloženého z manažérov rovnomennej poradenskej firmy. Historicky prvý súťažný pokus tohto tímu dopadol nad očakávania a z tridsiatky zúčastnených tímov skončili na 13. priečke.  SOPHISTIC Pro finance, a.s. sa venuje sprostredkovaniu finančných služieb. Firma bola založená pred siedmimi rokmi v Čadci, kde má dodnes sídlo. S hasičmi z Radôstky spolupracuje firma už niekoľko rokov a vďaka tejto spolupráci boli zasvätení aj do tajov hasičského športu. Viacerí členovia tímu „nováčikov“ vyjadrili po súťaži spokojnosť a presvedčenie, že si ešte v lige radi odbehnú.

Najbližšie kolo NHLky bude už 5.7. v Dolnom Hričove

Na Kysuciach nás v tejto sezóne čaká už len jedna súťaž. Bude to 7. kolo v Ochodnici konané 27.7.

Priebežné poradie NHLky po 4. kole:

vysledkypo4

65010894_655796308218515_6238654900423622656_n

 

2

3

foto: Adam Kuric

KYSUCKÝ ŠPORT

maly-memorial

Memoriál Miroslava Radolského v Ochodnici

Pozývame všetkých priaznivcov futbalu na V.ročník Memoriálu Miroslava Radolského, ktorý sa uskutoční v sobotu 13. júla 2019 o 9:00 hod. na futbalovom ihrisku TJ Kysučan Ochodnica. Všetci ste srdečne vítaní. Pripravený je celodenný program a bohaté občerstvenie. O zábavu sa postarajú Bratia Kubalovci z Radôstky a DJ DENNY. Tešíme sa na Vašu návštevu
Program:
9:00 Ochodnica : Návsí
10:30 Otvorenie
11:00 Nesluša : Rudinská
12:30 Obed
13:30 Starí páni Ochodnica : Starí páni Čadca
15:00 Zápas o tretie miesto
16:30 Finále
18:00 Vyhodnotenie
19:00 Diskotéka – Hrá DJ DENNY

Vstupné: Deti do 10 rokov zdarma, ženy a dôchodcovia 1,50€, Muži 3 €.

Miroslav Radolský, na ktorého pamiatku sa turnaj už po piaty krát uskutoční, začínal svoju bohatú futbalovú kariéru práve na ihrisku v Ochodnici. Ako dorastenec odišiel hrať do Kysuckého Nového Mesta. Jeho talent si neskôr všimli v Žiline. Vojenčinu absolvoval v druholigovej Banskej Bystrici. Potom sa vrátil do Žiliny. Hrával aj za Ružomberok. Neskôr odišiel do Slávie Praha.

Hral aj proti Realu Madrid, ktorý pozval Sláviu na exhibičný zápas. Ten sa konal na počesť odchádzajúceho kapitána Realu Madrid. Na štadióne bolo približne 95 000 ľudí. Bohatú hráčsku kariéru ukončil napokon v Čadci, kde potom ostal aj ako asistent trénera, neskôr aj ako hlavný tréner. Po odchode z Čadce pomáhal s futbalom v Ochodnici, odkiaľ pochádzal a kde začínal.

Po dlhotrvajúcej zákernej chorobe nás vo veku nedožitých 63. rokov navždy opustil dňa 13.1.2014.

memorial

64917638_282520389222974_3029911939120627712_o

Toto už nie je „len“ sídliskový šport

Myslím si, že hokejbal už dávno prekonal „parametre“ netradičného, alebo neuznaného športu. Uvedomil som si to pri prvých obrázkoch z MS v Pardubiciach 2017, kedy sa majstri sveta, staršia generácia hráčov, na ktorej kostiach a schopnostiach sme vyrastali my ďalší, poukazovala na obrázok plnej hokejovej haly, v ktorej sa hral duel Slovensko-Česko a neskôr ďalšie vyraďovacie boje. Ich milovaný Hokejbal pritiahol pozornosť tisícok zvedavých športových priaznivcov aj hokejbalových fanúšikov na čo samotní hráči neboli celkom zvyknutí.

65433453_2393008060742965_5572623373961265152_n

Kto bol pozrieť MS Košice 2019 alebo sa dostal do haly prostredníctvom priamych prenosov si určite všimol, ako gradoval záujem o zápasy nielen slovenskej reprezentácie. Finále bola čerešnička na torte a skandovanie tisícok spokojných fanúšikov mrazilo aj cez plazmu obrazovky. Jednoducho povedané, hokejbal narástol, potvrdil svoju popularitu minimálne na území Českej a Slovenskej republiky. Dve hokejbalové veľmoci ukázali, ako sa dá hokejbal robiť a aký je oň záujem.

Tento záujem si pozorný hokejbalový fanúšik určite všimol aj na národnej úrovni, či pri jednotlivých turnajoch. Keď napríklad ŠKB Martin získal historický prvý majstrovský titul v roku 2016 tak rozhodujúci zápas sledovalo na mieste viac ako 1000 ľudí. Keď by sme pokračovali ďalej, tak skončíme pri majstrovi SR 2019 zo Skalice. Hokejmarket tiež nevedel, kde má umiestniť víťazne naladených fanúšikov so záujmom vidieť triumf svojho klubu.

Mne sa veľmi páčia tie príbehy z histórie nášho mladého športu, ktoré sa týkajú výstroje, loptičky, podmienok, peňazí, nepeňazí… Majú niečo do seba, no už patria minulosti, pretože či ide o zázemie (niektorých klubov na SVK či aj v ČR), skúsenosti aj vedomostí a schopností našich trénerov, alebo hráčov od najnižšej výkonnostnej úrovne po reprezentačnú, tak títo ľudia už riešia témy, signály a herné situácie na úrovni iných, tradičnejších športov, ktoré sú, alebo bývali výkladnou skriňou štátu a charakteristickou črtou národa.

Myslite si čo chcete, no ak vie Slovák makať, vie aj športovať alebo aspoň primerane fandiť. Práve vďaka športu sa o našej krajine ostatní vo svete dozvedajú vždy niečo viac obzvlášť, keď sme úspešní (ak to vieme prezentovať). Práve šport je často dobrý ventil nepriaznivých okolností pre bežného človeka, ktorý hľadá únik, alebo riešenia do života.

Hokejbal možno nebol vždy uhladený. Zrejme by niektorí hráči ani funkcionári nevyhrali cenu fair-play. Kde to je inak? Hokejbal sa vyvíja a postupom času a pravidelnou ukážkou vlastnej výnimočnosti sa stáva športom, ktorý patrí do krytej haly na plastový povrch s nadštandardným zázemím. Žilina,  Nitra, Martin, Gajary, Ružinov, Zvolen, Banská Bystrica (Országh cup), Púchov (Gerardin cup), Dolný Kubín (Orava cup) a ďalšie mestá to už dokázali. Spomenul som tie, kde sa hráva, alebo hrávalo pod strechou (väčšinou hokejového štadióna)

64733882_282519609223052_7228089810643058688_o

Pri pohľade na fotografie zaplnenej Košickej Steel arény, koľko ľudí dokázal hokejbal pritiahnuť, sa mi ryje otázka, prečo ešte nie je uznaný, alebo tradičný. Keď, je tohto schopný bedminton, horolezectvo, alebo …. nie, nezatracujem význam a zmysel týchto športových odvetví, práve naopak. Zamýšľam nad tým, prečo je hokejbal ešte ten amatérsky šport, prečo ešte nemáme zakryté všetky štadióny s kvalitným povrchom a prečo ešte hokejbalisti nepracujú pre hokejbal, keď ide o masový šport s toľkými úspechmi. Veď je to len otázka vôle a niekoľkých správnych rozhodnutí, ktoré treba urobiť.

Opýtam sa ešte inak. Cítite sa byť iným Slovákom či Slovenkou, keď fandíte futbalu, hokeju a či hokejbalu? Cítite inú hrdosť, keď nakladáme Kanade, Fínsku, alebo Anglicku v týchto športoch? Prežívate iné emócie, keď vidíte slovenských reprezentantov počas vydarenej akcie, alebo aj pri inkasovanom góle? No ja nie. Vždy sa teším z presného zásahu, alebo víťazstva nášho národného tímu. Myslím si, nech mi to kolegovia kompetentní odpustia, že práve hokejbalu môže patriť budúcnosť ak mu dáme šancu sa poriadne nadýchnuť a podrásť do skutočných rozmerov národného športu (dotácie, zázemie, proces). Čaká na to už 20 rokov, kedy sme sa stali prvý krát majstrami sveta vo Zvolene, k čomu prispeli hviezdy ako Pavol Demitra, Richard Zedník či Jozef Stumpel.

Viete, ako by vyzeral hokejbal, keby ho robili ľudia, ktorí nemajú celý deň inú náplň práce, ako študovať a rozvíjať sa v atletickej, taktickej, mentálnej, gymnastickej a ďalšej tématike, ktorú hokejbal obsahuje? Ja si to teda predstaviť viem a viem aj to, ako by vyzeral hokejbal a Slovensko, keby jeho ľudia dostali šancu rásť a zároveň viesť štandardný život práve vďaka tomu, že vedia robiť hokejbal.

Športu zdar a hokejbalu zvlášť priatelia

Mgr. Tomáš Urbaník

Kysucká hokejbalová únia, Kysucký šport

65157388_2263072377108573_4644944892252913664_o

64313610_2150353958397250_4357726616554569728_n

Vicemajster SR vo workoute považuje trénovanie za osobnú povinnosť.

„Inak ako splnený sen to neviem nazvať… Je to neskutočné , neuveriteľné… Ďakujem môjmu bratovi – Andrejovi Štefanicovi, ktorý mi posunul túto možnosť, budem sa snažiť byť aspoň akou takou náhradou za neho. Je to človek s veľkým srdcom a neskutočnou pokorou, to ON mi umožnil túto cestu.“ Priama reč Vicemajstra Slovenska vo workoute po tom, ako sa dozvedel, že pocestuje na majstrovstvá sveta do Moskvy. Zoznámte sa mladým a nádejným pretekárom, ktorý miluje workout a do ďalších pretekov to myslí vážne. Dominik Klimek

Ako a kedy vás zaujal workout?

Ja som zo Žarca. Raz som tam videl niekoľko chalanov cvičiť. Keď ma tam raz zavolali, tak som si zacvičil a workout ma chytil. Musím povedať, že tam bolo jeden chalan, ktorý zvládol veľmi ťažký prvok, za čo ho všetci obdivovali. Ja som ten prvok dal do dvoch mesiacov od môjho prvého cvičenia, čo bola tiež veľká vec.

Čím sa možno odlišuje váš prístup od ostatných..

Asi tým, že som nikdy nevynechal žiadny tréning. Aspoň tie, čo som doteraz absolvoval boli vždy tak ako som plánoval. Už to beriem za takú moju osobnú povinnosť, ísť na tréning. Ďalej to bude asi to, že sa snažím získavať rôzne vedomosti. Či už z videí skúsenejších pretekárov, alebo dostupných článkov. Stále sa učím a baví ma to.

Máte obľúbené a menej obľúbene prvky?

Momentálne trénujem „Full planch“ je to jeden z najťažších prvkov. Trvalo mi asi rok a pol, kým som sa ho naučil. Stále sa ho snažím zlepšovať. Vo workoute je to tak, že hoci prvok človek ovláda, môže ho stále zlepšovať rôznymi novými prevedeniami. K čomu mám rešpekt sú obrátený „muscleup“ a „hefesto“. „Hefesto“ dávajú niektorí ľudia vďaka genetike, mne sa to podarilo po dlhšom tréningu.

Kedy ste štartovali na súťaži po prvý krát?

Asi po roku a pol tréningu bola jedna súťaž tento rok v marci v Žiline. V kategórií Elite som sa umiestnil na 3. mieste. Šlo o správne držanie dvoch celkom náročných prvkov „frontlever“ a „planche“. Na 2. miesto mi chýbalo asi pol sekundy.. Tento prvý úspech ma naštartoval. Urobili sme si svoju značku, tričká, pracujeme na sebe. Tvoríme alianciu Street workout Kysuce. Ide o chalanov z Čadce a zo Skalitého, ktorí spolu trénujeme. SWK: Adam Novák, Dávid Horeličan, Marek Kováčik, Marek Kubica.

Aký je váš najväčší úspech?

Vicemajster Slovenska.

Opíšte nám svoje prvé pocity a emóciu pri tomto úspechu.

Pre mňa to bol šok. Šli sme do toho skromne. Záväzok bol Top 10, no keď som už išiel, snažil som sa dať do toho všetko. Už keď som postúpil do TOP 5, to už bola pre mňa a náš klub výborná správa. S tým sme tu šli. Reprezentovať seba a náš kysucký klub.

A potom to prišlo…

Keď vyhodnotili tretie miesto, myslel som si, že už vyššie nie je šanca, lebo tento pretekár podal skutočne výborný výkon. Keď vyhlasovali druhé miesto, ktoré malo o 12 bodov viac, to sa mi už vôbec nezdalo ako reálne v mojom prípade. Ale keď som počul svoje meno, ovládol ma neskutočný pocit a radosť z umiestnenia. Víťaz mal o päť bodov viac ako ja, ale Andrej Štefanica je borec, ktorý je naozaj výborný a veľmi som mu to želal.

Keďže majster SR nemôže štartovať na Majstrovstvách sveta v Moskve, poradie padlo na vás..

Presne tak. Andrej mal ísť, no pre svoje povinnosti profesionálneho vojaka nemohol vycestovať a posunul poradie na mňa. Samozrejme to bol pre mňa veľký šok. Tento pocit neviem ani opísať. Po dvoch rokoch trénovania ísť reprezentovať Slovensko na majstrovstvá sveta je životná príležitosť. Veľmi veľa to pre mňa znamená.

Majstrovstvá sa konajú na konci júla. Zo Slovenska tam ide 5 ľudí. Dve dievčatá a traja mužskí víťazi svojich kategórií. Tie boli do 68 kg, 68-80 kg a nad 80 kg.

Čo na to vaši kamaráti a rodina?

Potom, ako sa to dozvedeli moji priatelia či rodina, veľmi boli hrdí a sami sa ponúkli, že niečo prispejú, že ma budú podporovať. Kvôli tomu som zrušil aj školský výlet. Bude tam veľká konkurencia. Ideme tam nabrať inšpiráciu a motiváciu. V Moskve budú štartovať borci, ktorí makajú už desať rokov! Veľmi sa na to teším

Ako často trénujete a kde?

Skoro každý deň. Pred súťažou mávam regeneráciu štyri až sedem dní, inak sa snažím každý deň. Aspoň tri dni silový tréning zameraný na silu a keď mám voľno tak trénujem technické prvky, napríklad stojku na jednej ruke.

Ako to funguje na súťažiach?

Máme časový limit, napríklad dve minúty. Vyberieme si vlastnú hudbu, do ktorej si tvoríme zostavu podľa seba. Porotcovia hodnotia zostavu jej statické prvky aj freestyle prvky a silové či dynamické prvky. Tiež sa hodnotí originalita a ako na seba jednotlivé prvky nadväzujú.

Čo by ste si okrem štartu na MS v Moskve ešte želal?

Workoutové ihrisko v Čadci. Nestojí veľa a verím tomu, že by bolo naplno využívané! Keď sa ku mne pridali ďalší chalani, mal som svoj plán, začať natáčať videá pre youtube a propagovať kysucký workout. Podľa mňa je to šport, ktorý vie zaujať a môže chytiť mladých ľudí.

Tomáš Urbaník, foto: Archív D.K.

KYSUCKÝ ŠPORT

dsc_0549

Na Rakovej šlo vždy o dobrý futbal a parádnu zábavu

Už zajtra sa v areáli FK Polom Raková uskutoční medzinárodné futbalové podujatie. Jeden celý víkend bude Raková  hostiť futbalové nádeje (U10, U12) z rôznych kútov Česko-Slovenska. Buďte pri tom!

Každý, kto sa aspoň raz zoznámil s Medzinárodným futbalovým turnajom žiakov v Rakovej vie, že nejde len o hru a súperenie medzi žiakmi. Organizátori si každoročne pripravia aj bohatý sprievodný kultúrny program, ktorý vyústi do večernej zábavy. Okrem iného sa priatelia športu a dobrej zábavy vedeli baviť pri hasičskom útoku, mažoretkách či veľmi zaujímavej tombole!

O hovorené slovo bude postarané ukážkovo. Známy kysucký moderátor František Ďurkáč trefne a k veci glosuje na každú tému. Záštitu nad podujatím preberá už pravidelne p. Pavol Číšecký. Jeho futbalový odkaz netreba veľmi predstavovať. Dlhoročný mládežnícky tréner a funkcionár zasvätil hre s futbalovou loptou celý život.

KYSUCKÝ ŠPORT

plagat_turnaj_rakova_fk_junior

VYBERÁME ZO SPOMIENOK NA ROK 2018

dsc_0062

36002516_10211212002476623_8302956413563437056_n dsc_0255 36349599_10211226106829223_1624511400493711360_n 36041755_1258658027598647_6423088432565714944_n 36114115_10211212000756580_4361326035371819008_n dsc_0237