filp2

Čaká ho veľký medzinárodný turnaj!

Stolný tenis má na Kysuciach a v Čadci hlboké korene. Z Kysuckej liahne vzišiel nejeden odchovanec dosahujúci špičkovú úroveň. Ktovie, čo má vo hviezdach napísané Filip Delinčák, no pomaličky ho spoznáva svet.  Mladý Slovenský reprezentant opustil „hniezdo“ vo veľmi mladom veku, aby dal o sebe vedieť pokiaľ možno hneď. Ako sa aklimatizoval v novom prostredí, na čo myslí pred veľkým medzinárodným turnajom v Hodoníne a kto mu najviac pomáha na ceste za úspechmi? K družnej debate sa pridal aj otec Vladimír, aby vniesol pohľad rodiča-manažéra, ktorý si pochvaľuje nielen spoluprácu so spoločnosťou Tibhar.

Filip, ako si prežíval presun z MSK Čadca do Prievidze?

Filip: Zo začiatku som mal veľký rešpekt a strach z množstva nových vecí okolo mňa. Postupom času sa to celé zmenilo. Začal som si zvykať na nových ľudí, režim dňa aj tréningy.

Kto pomáhal najviac v aklimatizácií a privyknutí si na nové podmienky?

Filip: Určite môj tréner Saša Dagaš, ktorý je zo Srbska a samozrejme môj oco, ktorý mi pomáha stále.

Otec Vladimír: Okrem deda, maminy či mňa nám veľmi pomohla pani učiteľka Masárová. Ako jeho triedna učiteľka s ním nejeden krát sedela a diskutovala na túto tému. Nebolo to všetko jednoduché, ale práve pani Masárová, Filipova triedna, ho podporila aj svojou prítomnosťou počas zápasov. Čo si veľmi vážime.

Posledne si uspel na Memoriáli Jánoša Molnára v žiackej kategórií. Tam si tuším opätoval prehru kamarátovi z finále v Čadci.img_5168

Filip: Do finále som sa dostal s Adamom Klajbertom, kde som vyhral 3:1. Ako som napísal aj na svojom webe (Klik TU), oplatil som mu prehru zo Slovenského pohára mládeže, ktorý sa konal v mojej rodnej Čadci. Bol som veľmi šťastný a rád za víťazstvo. Bol to ťažký a vyrovnaný turnaj.

Čo, alebo kto ti najviac pomáha pri prekonávaní prekážok?

Filip: Samozrejme rodina a môj tréner, ktorý mi vždy dobre poradí. Chodíme spolu na turnaje, tvrdo trénujeme, aby sme boli úspešní.

Najbližšie sa predstavíš kde? Pocestuje aj oco?

Filip: Idem na turnaj do Hodonína.

(pozn.red.: Czech Junior & Cadet Open – ITTF Premium 14. – 18. 02.2018 Hodonín). Mám štartovať medzi dorastencami aj kadetmi. Je to veľký medzinárodný turnaj, kde budú hráči z rôznych kútov sveta.

Otec Vladimír: Uvidíme podľa výsledkov a vývoja turnaja. Mám svoje pracovné povinnosti, ale verím, že budem mať dôvod sadnúť do auta a vycestovať za synom do Hodonína.

Filip, tešíš sa na niekoho špeciálne, alebo sa sústreďuješ na svoj tréningový proces a regeneráciu?

Filip: Mal som menšie zranenie, ktoré chcem dať do poriadku a byť fit na turnaj. Veľmi sa teším na turnaj ako taký a verím, že sa mi bude dariť.

Pán Delinčák, ako sa vám ako rodičovi spolupracuje s trénerom Dagašom a vôbec, s centrom v Prievidzi?

Otec Vladimír: Spolupráca je na vysokej úrovni a nad moje očakávania. Som veľmi rád, že tam Filip je. Vidím to na ňom. Istý progres. Čo si môžem viac priať? Nič lepšie ma nemohlo postretnúť, ako vidieť spokojného syna medzi ľuďmi, ktorí ho posúvajú vpred. Som veľmi rád aj za spoluprácu s firmou Tibhar, ktorá nás odbremenila od nákladov na oblečenie a športové náradie.

Opíšte nám svoje pocity, keď vidíte, ako váš syn rastie a rozvíja sa.

Otec Vladimír: Pocity sú len tie najlepšie. Hoci je v Prievidzi, som s ním v dennom kontakte. Najťažšie to majú naše dievčatá (mama a sestry), ktoré ho vidia raz, dvakrát za mesiac. No uvedomujeme si, že si jeho talent a možnosť rásť, vyžaduje isté obete. My ho vždy podporíme, nech sa deje čokoľvek, aby sa dostal čo najďalej.

Kto Filipa priviedol k stolnému tenisu?38131051662_f4c531c8c7_o

Otec Vladimír: Jeho dedo Ľudovít Valárik. Postupne si ho „vypiplal“ ako sa hovorí (úsmev). Chcel mať svojho nasledovníka, potomka, ktorému odovzdá štafetu, čo sa mu aj podarilo. Pracoval s ním od 2 rokov. Myslím si, že sa mu podarilo správne naštartovať jeho športového ducha a objaviť stolno-tenisový talent, za čo mu veľmi ďakujem.

Výborne, základy sú teda pevné. Filip, ako si spomínaš na tréningy s dedom?

Filip: Na tréningy s dedkom si spomínam dobre. Boli pekné aj veľmi ťažké. Najmä tréningy pred vyučovaním. To skoré vstávanie bolo strašné (úsmev) Hrávali sme aj poobede samozrejme, či už single, alebo spoločne štvorhry.

Povedz nám, aké to je reprezentovať Slovensko?

Filip: Keď hrám za našu krajinu, som si vedomý, že musím bojovať, pretože hrám za seba a vlastne za celé Slovensko. Chcem urobiť všetko preto, aby som bol v tomto športe najlepší.

Už poznáš súperov, ktorí majú podobné ambície?

Filip: Niektorých hráčov už poznám. Stretávame sa na rôznych turnajoch, kde zvádzame často veľké boje. Už sa mi podarilo aj niekoľko z nich vyhrať. S niektorými som sa už aj skamarátil.

Čo podľa teba rozhoduje v špičkovom súboji stolných tenistov?

Filip: Podľa mňa hlavne psychika hráča a tréner, ktorý dokáže poradiť niektoré veci, ktoré môžu fungovať.

Ďakujeme za rozhovor a držíme palce na turnaji!

Pre Kysucký šport, Tomáš Urbaník. Foto: Archív F. D.