58612998_2547172611983288_823003664779051008_n

Michal Šurin: Mám rád, keď to v ringu iskrí!

Po roku sa vrátil medzi povrazy, aby si dožičil svoj olympijský box na 3×3 minúty. Súpera veľmi nešetril a to nešlo o zelenáča, ktorý si natiahol rukavice po prvý krát. Možno po dlhšej dobe v ringu, ale kto sa z 54 zápasov v kariére tešil 47 krát z víťazstva a 19 po K.O., jednoducho niečo musí vedieť.  Keď nerobíte to čo milujete a čo definuje váš život veľmi dlhú dobu a potom vás doslova akoby vypustia z reťaze, je veľmi pravdepodobné, že sa dotyčný, alebo dotyční musí mať na pozore. To platí aj pre majstra Poľskej republiky. Poliakov je takmer 8-krát viac! O to zaujímavejšie bolo, že sa s ich majstrom „pohral“ kysucký junák akoby vytesaný zo skaly, ktorého hnacím motorom je milujúca rodina na čele s výnimočnou babičkou a nadupané „hovada“ s ktorými trávi toľko času.  Milí priatelia, drahé fanynky, prečítajte si niečo o boxérovi z ulice, ktorý sa nebojí postaviť nikomu a ako sám hovorí, miluje, keď to v ringu iskrí – Michal Šurin!

Ako si vybavujete zápas, keď je 24 hodín po všetkom?

Pred zápasom som to povedal aj trénerom Petrovi Jacurovi a Jankovi Jurgovi, že sa cítim neobvykle dobre. Neviem prečo. Až som sa toho bál. (smiech) Buď som dal maximum do prípravy a zodpovedne som sa pripravil, alebo to bola nejaká náhoda. Ale hovorím, bolo mi fajn, mal som všetko čo som potreboval. Cítil som sa fakt dobre. Pred tým som býval taký ustarostený a možno som trošku pochyboval. Pred týmto zápasom nič také neprišlo.

18403045_1306439372766548_6430279510133255995_n

Pred zápasom ste sa cítili dobre, ale ako bolo po zápase?

Dal som si 5 hot-dogov a šiel som domov. Samozrejme som ešte volal mojej mame, babke a dedkovi. Počas cesty sme ešte stáli na pumpe, kde som sa zásobil sladkosťami. Po takom zápase vám vyhladne (smiech)

Boxovali ste vo vysokom tempe. V čom vás súper možno prekvapil a v čom ste sa cítili sebaisto?

V prvom rade som čakal o pol hlavy vyššieho súpera, no keď som sa k nemu postavil tak bol rovnako vysoký ako ja. Vtedy som troška zaváhal, lebo moja príprava bola postavená na vyššieho borca. To bola jediná vec, čo ma zarazila..

Musíme ale naším čitateľom povedať, prečo sa to stalo..

Mal som iné informácie. Podľa toho, čo som si o ňom zisťoval na nete, tak mal mať 187 cm ale tento prišiel 178 cm vysoký a to bol ten „zádrhel“. No, vysporiadali sme sa s tým dobre. Vyskúšal som si techniku, ktorú sme trénovali s chalanmi na tréningu, že pôjdem do neho, urobím krok z úhybu, dvakrát udriem, urobím kombináciu a tak. Napokon mi to aj vychádzalo, tak som veľmi nič nemenil.

Skúsil som si aj štýl Floyda Mayweathera Jr. . Páči sa mi jeho držanie rúk. Učím to aj mojich chalanov. Páči sa mi jeho štýl. Hoci, možno by som v jeho prípade viac udieral. Mám rád, keď to v ringu iskrí! Keď je to tam ako počas zvárania! Tak to mám rád a majú to radi aj ľudia. Ľudia ocenia hlavne taký box. Žijeme v krajine, kde sa bitky radi pozerajú. Ešte je tu málo ľudí, ktorí ocenia skôr technický prvok ako živelnosť úderov. Ale to mi vyhovuje (úškrn)

Ako dlho ste sa pripravovali? Ako to prebiehalo? Prezradíte niečo viac?

Prezradím všetko. Prečo nie. Prvá vec: Začal som behávať. (smiech) Mal som 95 kg a veľký pupok. Preto ten beh. Začal som na tom robiť pred 2 mesiacmi. Ja som to odkladal do posledného dňa. Moja príprava trvala 70 dní. V týchto dňoch som mal 9 dní celodennú pauzu. Odtrénoval som 61 dní, väčšinou dvojfázovo. Šlo o kombináciu behu a turistiky a večer box. Raz sa stalo, že som mal box dva krát cez deň. Nerobil som nič extra. Stará škola. Kanady, ruksak, slanina a hybaj na kopec, potom medzi povrazy. (smiech)

58717990_411301529422398_3626927485779705856_n

Vo vašom prípade mám pocit, že ste ten typ športovca, ktorý si vie povedať a makať aj do krvi, hoci sám..

To je ono. Ja vlastne celý život fungujem viac menej sám. Taký „vlčisko“ samotár. Určite sa môžem oprieť o mojich chalanov, ktorých som si vytrénoval a s ktorými makám na svojich tréningoch. Oni mi aj následne pomáhajú v príprave na zápas. Dosť si pri mne vytrpia, keď musia so mnou spárovať. Najmä, keď už mám dosť a jednu mu tam „hodím“ poriadne do brady, ale to asi patrí k tomu.

Dobre, ale nemáte len tréningy.

Tak to pozor. Ja mám toho celkom dosť. Možno priveľa. (smiech) Mám náročné chodníčky a koníčky. Človek sa snaží stále niekde niečo zarobiť, plus tie moje koníčky. Chodím strieľavať na Taktickú streľbu do Martina pod vedením inštruktora Andreja Krisku, verím ,že si číta tento rozhovor. Jedného dňa by som chcel byť jeho kolega, inštruktor. To je môj malý sen. Preto mám aj toho času menej. Nemôžem ísť za chalanmi do Žiliny, kde ma aj volali spárovať. Neprišiel som pre málo času. Stále sme boli v MM Aréne s mojimi hovadami! (úsmev)

Kto vám predsalen pomohol posunúť sa ako boxér?

Peter Jacura z Boxport Žilina, ktorý mi ukázal niekoľko super prvkov. Ukázal mi kedy a ako udrieť a podobne. Vedel som to trafiť, ale on mi ukázal načasovanie, prácu nôh. Posunul ma na vyššiu úroveň. Súčasnosť.

Čo teraz? Ako vidíte svoju kariéru a kde by ste zaradili tento zápas?

Tak, je to cenné víťazstvo. Som za to rád. Poľský majster do 75 kg je cenný skalp. On boxuje 75-ku aj 81-ku. V 81-ke je víťaz Slovakia tournament 2018, kde vyhral celý turnaj. Vo finále porazil boxéra zo Srí lanky. Veľmi zaujímavý boxer, plus vyhral turnaj 27 krajín. Ja som ten turnaj vyhral v roku 2015. Som dosť nadšený, že som to po roku takto zvládol a teším sa na nové výzvy.

Čo teda plánujete v rámci boxu ďalej?

Tento rok ešte aspoň tri zápasy. Rád by som ostal na galavečeroch, kde by som rád pritiahol viac ľudí, urobil si meno po Slovensku. Prestížnych galavečerov bude celkom dosť a pred niekoľko tisícovou návštevou je radosť boxovať. Toto ma láka. Lepšie ako liga. Aspoň pre mňa.

Máte súpera, ktorého by ste si výlučne želal do ringu? Prípadne niekomu niečo vrátiť z minulosti?

Vracať už nikomu nemám čo. To som už vrátil (smiech) a čo sa týka toho súpera, tak to je mi ťažko povedať. Som otvorený každej výzve. Keď prišiel môj posledný súper a na mňa sa to z internetu len tak valilo, že čo všetko povyhrával, tak som povedal áno. Poďme na to. Ak bude niekto ďalší, nech je to aspoň takýto borec, ktorý už niečo má za sebou, má aj titul a patrí k špičke tak mi ho dajte, nech to stojí za to! 

A nech je to niekto, koho ešte nepoznám! (úsmev)

58461619_2382664801783584_6179485223340736512_

Ako vám pomohol mentálny kouč Ján Jurga?

Janko je v prvom rade môj fyzioterapeut. Jeden z najlepších čo poznám. Janko je topka, číslo jedna. My si už tykáme, sme dobrí kamaráti. Vždy je ochotný ma zobrať a vybaviť aj v ten deň, keď potrebujem jeho služby fyzioterapeuta. Počas toho „lámania“ a naprávania u neho som zistil, že dokáže človeka veľmi psychicky pozdvihnúť, nakopnúť. Preto som ho oslovil, že by som chcel, aby išiel so mnou do toho. Možno aj preto som sa tak dobre cítil pred zápasom, ako som sa cítil. Doslova mi tú energiu podával ako na tanieri. Celý čas sa usmieval a to bolo super. Medaila a trofej patrí aj jemu.

Čo by ste vedeli poradiť ako športovec, ktorý dennodenne na sebe pracuje, v rámci stravy.

Popri svojich tréningoch som aj výživový poradca. Mojich klientov som si nastavil na taký ten sedliacky typ jedenia. Absolútne sa snažíme vyhýbať sladkostiam a pečivu. Inak jeme, čo hrdlo ráči. Najpodstatnejšie je, aby to bolo pestré.

Čo sa tréningu týka.

Mne sa to musí na tanieri striedať. Pre mňa je dôležité „nepáliť“ svalstvo. Ja som ako „starý diviak“ mám veľmi vytvrdnuté svalstvo tréningami. Snažil som sa stravovať pravidelne a v menších dávkach. Aspoň tri hodiny pred tréningom, aby mi nebolo ťažko. Poctivo som raňajkoval a váha išla dole. Váha išla za dva mesiace o 14 kg dole. Tuk sa topil a muskulatúra mi ostala viac menej rovnaká.

58543939_2372557102765418_5604034535676182528_o

Je ešte niekto, kto vás dokáže doslova nabiť energiou?

Samozrejme! Moja mamina, babka, dedko. Pred aj po zápase som vždy tam! Sú to také moje „Turbodúchadlá“, ktoré mi dodávajú kvantá energie. Môj rituál je úplne vždy ten istý. Najprv mama a otec mi zaželajú všetko dobré. Potom idem ku babke a dedkovi, tam chvíľu pobudnem a keď už idem na zápas, tak ma babka až ku bráničke vyprevádza. Či prší, sneží, tak v papučiach tam za mnou ide a ukazuje ako mi drží palce. Zlatá je, veľmi . Takto mi to funguje už pár rokov. Top ľudia v mojom živote. To sú osoby, na ktoré nikdy nezabudnem pred či po zápase. Vždy po zápase bežím za Jarom Kráľom, jemu nechám svoje osobné veci, vypýtam si mobil a volám babke, dedkovi a rodičom. Ešte taký, dorobený, spotený a v drese už im musím volať. (úsmev) My sme ako deti trávili u babky viac času ako doma. Zo školy ku babke na obed. Tam samozrejme nie dva chody ako u normálnych ľudí, ale hneď štyri a všetko musíš zjesť samozrejme. Babka nám rada nakladala dupľu, dve. (úsmev). Pre týchto ľudí to ešte stále robím a chcem robiť. Mama, otec, babka, dedko, Jaro Kráľ, ktorý ma zásobuje trefnými poznámkami a postrehmi… (smiech) Ďakujem ľudia!

Je niečo, čo by ste ešte chceli dokázať v rámci boxu?

Ťažko povedať. Už som toho dokázal dosť. Vlastnými metódami a tréningom som dokázal poraziť majstrov Slovenska, či majstra Európy Adama Hámoryho v Ústi nad Labem.

V čom sa líšite od ostatných boxerov.

Som veľmi tvrdohlavý. A v ringu viem byť riadny grázel. Nenechám si len tak šliapnuť na hlavu a postavím sa každej výzve čelom.

Čo vám boxovanie dalo?

Z ničoho som nevyrástol viac, ako z prehry. Vo svojej kariére som prehral 7 krát. Čo mi je ľúto, tak z toho som prehral 3 krát, keď som krvácal z obočia, alebo nejakého šrámu. Vtedy existovali pravidlá, že skončili zápas TKO a víťazom sa stal druhý boxer. Teraz je to tak, že sa skončí zápas, sčítajú body a vyhráva lepší boxér. Vtedy sa dosť zneužívalo toto pravidlo, keď zápas skončil TKO (technické K.O.) a človeku aj prišlo ľúto, keď sa cítil na výhru, mal body na výhru, no prehral technickým K.O.

Štyri prehry boli naozaj prehry. Tie ma riadne posunuli. Uvedomil som si rezervy a zamakal na nich. Vedel som, čo zmeniť a potom som aj prehru dokázal oplatiť víťazstvom.

Na ktorý zápas spomínate najradšej?

Mám svoju TOP 3! Na treťom mieste je môj posledný zápas s poľským boxerom. Ukázal som niečo zo svojej techniky, že to nebolo len o hrubej sile, či množstve úderov. Na druhom mieste by bol zápas s Adamom Hámorym, majstrom Európy. Kde sa pohol, tam dostal „baňu“ (pozn. Red. : Úder.) (smiech). No a prvý môj top zápas je proti Tomášovi Bezvodovi, 167 zápasovému majstrovi Českej republiky už aj v profiringu. To mi dá za pravdu asi každý, kto ten zápas videl, že bol top. Boxér ako remeň. Hrubý chlap. V druhom kole som dostal taký ľavý hák, že mi na chvíľu doslova zhaslo. Až na 6. sekundu sa mi rozjasnilo a ja som sa postavil. Na plné hrdlo som si zanadával, že čo si to vlastne chlapec dovolil a šiel som do neho. Tretie kolo to schytal na plnej čiare. Bolo to vtedy v Čadci. Povedal som si, že toto mi chlapec doma robiť nebude. Dobil som ho ako hada. Dva krát ho počítali tuším. Vtedy som v ringu cítil, ako skáče celá hala. Ľudia šaleli. Ja som bol „prepnutý“, ale v najlepšom zápase. Bolo to v Diamod explosion 4. Mám ho aj na FB. Je tam všetko. Moje počítanie, ale aj tie bomby, po ktorých šiel k zemi on.

58543661_2547172511983298_98177300209598464_n

Čo cítite, keď idete do ringu a prečo ste si vybrali práve box?

Pretože som mal ako dieťa veľa energie. Nechcel som robiť problémy, tak som šiel do ringu. Nejako som potreboval tú energiu zo seba dostať. Chcel som sa aj odlíšiť. Nerobiť také tie komerčné športy. Chcel som byť iný. Dokázať ľuďom, že nie som len zlý, ale aj férový športovec, ktorý chce niečo dokázať.

Je tam stále to napätie, nespútaná energia?

Nie. Je to už iné. Robím to zo srdca, lebo s tým žijem, sme tak už naučení. Kde sa pohnem, tam ma vnímajú ako boxera. Tak ma aj ľudia oslovujú. Box sa stal mojim životným štýlom v ktorom hodlám pokračovať. Cítim sa dobre, tak poďme na to! 🙂

TOMÁŠ URBANÍK, foto: archív M. Š.

KYSUCKÝ ŠPORT

22688690_1568321586547985_544349545678463511_n

FUTBALOVÉ PREVIEW : Susedské derby v Turzovke ako trhák víkendu

Okrem víkendových stretnutí sa počas stredajšieho Sviatku práce nebudú nudiť treťoligisti z Čadce a Krásna nad Kysucou, ktorí odohrajú vložené 29. kolo na svojich trávnikoch. Množstvo kysuckých futbalových celkov s stretne aj v V. lige. Najväčšiu pozornosť na seba priťahuje zápas dvoch klubov, ktorých futbalové trávniky sú vzdialené niečo vyše 6km.

TIPOS III. liga : Krásno privíta hrateľných súperov, Čadcu potrápia mužstvá s dobrou formou

Zatiaľ čo na námestiach sa budú konať prvomájové pochody, na futbalových trávnikoch to nebude zívať prázdnotou. Čadca doma privíta Námestovo a v Krásne sa predstaví Liptovský Hrádok, cez víkend zasa privítajú Žarnovicu, respektíve Lučenec. Obom celkom ide o záchranu v stredoslovenskej III. lige, preto budú chcieť využiť výhodu domáceho trávnika a bodovať.

Čadca bude chcieť napravovať skutočnosť, že je druhým najhorším tímom z pohľadu úspešnosti na domácej pôde. Zatiaľ má v jarnej časti na svojom štadióne odohrané 3 zápasy, z toho trojbodový zisk uchmatli len v jednom a ostatné dva prehrali bez streleného gólu. S formou to tiež nie je najlepšie, práve jediná domáca výhra 4:3 nad Poltárom je momentálne všetko, čo na jar dosiahli. Námestovo je naopak tímom, ktorý na jar berie body všade, kde sa objaví. V posledných 6 stretnutiach nenašla premožiteľa, 4 krát brala plný objem bodov a 2 razy si pripísala po bode. V nedeľu budú hostiť Žarnovicu, ktorá na jar taktiež nemá zlú fazónu, pripísala si len jednu prehru, získala 11 bodov a drží sa v strede tabuľky.  Domáci to nebudú mať ľahké, avšak futbal sa začína vždy 0:0 a šancu vyhrať má každý.

Za to Krásno sa vzďaľuje možnosti zostupu lepšie. Domácu pôdu dobyl len MŠK FOMAT Martin, keď zvíťazil 3:0. V ostatných dvoch stretnutiach privítal Tatran doma rezervu Podbrezovej a posledný celok tabuľky Liptovskú Štiavnicu, kde uhrala remízu, respektíve víťazstvo. Jej ďalším súperom bude Liptovský Hrádok, ktorého momentálna vonkajšia forma je jedna z najhorších v lige – 4 stretnutia = 1 bod. Ich druhý súper z Lučenca rovnako na jar nepredvádza uspokojivé výsledky, oproti Liptákom získal len o bod viac z posledných 5 kôl. Stretnutia nemajú svojich favoritov, ale domáci bodový zisk je  očakávaný po oboch zápasoch.

29. kolo :

FK Čadca : MŠK Námestovo (01.05.2019 17:30)

TJ Tatran Krásno nad Kysucou : ŠKM Liptovský Hrádok (01.05.2019 17:30)

22. kolo :

FK Čadca : MFK Žarnovica (04.05.2019 17:00)

TJ Tatran Krásno nad Kysucou : ŠK NOVOHRAD Lučenec (05.05. 17:00)

IV. liga SEVER : Makov privíta druhé Stráňavy, Staškov cestuje na Oravu

Minulotýždňové stretnutie medzi týmito dvoma mužstvami prinieslo najtesnejšie víťazstvo hostí z Makova. Z priameho kopu sa presadil Juraj Ševčík, ktorý prestrelil múr a gólman Tvrdý len sledoval loptu putujúcu za jeho chrbát. Javorník sa priblížil práve Staškovu na rozdiel 3 bodov, ale má o zápas menej. V nedeľu na svojom trávniku Makov nebude čakať ťažší zápas, zatiaľ čo Staškov sa predstaví na ihrisku predposledného Bobrova (ak nerátame odstúpenú Terchovú).

Po druhej výhre od začiatku futbalovej jari sa Makovčania vracajú na domáce ihrisko. Súpera im budú robiť Stráňavy, s ktorým v septembri minulého roka zvíťazili na ich ihrisku 2:1. Hostia teda majú čo vracať, súperia na diaľku o druhé miesto s Dolným Kubínom.  Pre domáci Javorník pôjde len o tretí zápas doma v tomto roku. Predošlé dva prehrali s Dolným Kubínom a vyhrali nad Závažnou Porubou. Doma nebudú chcieť dovoliť Baníku pomstiť prehru zo svojej pôdy, ale body sa z Makova nezískavajú ľahko, okrem Dolného Kubína nenašli premožiteľa.  Remíza je najviac pravdepodobná pri súčasných formách oboch klubov.

Staškov bude chcieť naopak zabudnúť na súboj z minulej nedele. Cez víkend sa na Orave predstavia proti Bobrovu, ktorý je na chvoste tabuľky. Staškov je druhý najproduktívnejší, ale aj najviac gólov inkasoval, čo je na tím v polovici tabuľky netypické.  Najlepší zakončovateľ Slávie Tomáš Gavlák sa delí o prvenstvo s J. Mrázom z Bánovej, preto budú na diaľku obaja súťažiť o najlepšieho strelca súťaže. Prioritou je však víťazstvo, preto útočník Staškova , ktorý posledné kolo mlčal, bude veriť v bodový zápis na ihrisku Olympie Bobrov.kolo: ŠK Javorník Makov : OŠK Baník Stráňavy (05.05. 15:30)

20. kolo:

ŠK Javorník Makov : OŠK Baník Stráňavy (05.05. 15:30)

ŠK Olympia Bobrov : FK Slávia Staškov (05.05. 17:00)

V. liga sk. A : Zápas víkendu na Kysuciach bude v Turzovke

Početné zastúpenie mužstiev z Kysúc prináša v V. lige skoro v každom kole stretnutia medzi jednotlivými klubmi. Zo 14 súťažiacich je ich presná polovica. Najsledovanejším zápasom nadchádzajúceho 20. kola bude súboj dvoch družstiev z Makovskej doliny.

Vysoká nad Kysucou po úspešnej jeseni na jar prenechala vedúcu pozíciu Kysuckému N. Mestu. Zrazu ich naháňali mužstvá z ďalších miest a z boja o titul sa stal boj o udržanie najvyšších priečok. Liga bola na špici vyrovnaná od 2. miesta dolu, bodové rozdiely boli minimálne. Zato Turzovka sa po minuloročnom úspechu, kedy sa ocitla na 4. mieste, tento rok nemá starosti ako ich nedeľnajší súper. 10 bodov od zostupových priečok im dáva pokoj na kopačky a preto si druhú sezónu v V. lige užívajú.

Aj napriek tabuľkovému postaveniu a odlišným ambíciám očakávame zaujímavý zápas. Stále platí, že každý bod je dôležitý a hostia sa týmto budú chcieť riadiť. Najlepší strelec súťaže Roland Šmahajčík má nedostihnuteľný 8 gólový náskok. Na jar sa však výraznejšie nepresadil, za 6 zápasov vsietil 4 góly. Práve proti susedovi z Vysokej si môže napraviť strelecký apetít. Ako sa hovorí, derby nemá favorita, preto víťazom môže byť hocikto. Body však viac potrebujú hosťujúci hráči, preto ich nasadenie by malo byť väčšie a minimálne remízu uhrať.

O predzápasových očakávaniach sme sa rozprávali s dlhoročnou oporou Tatrana Petrom Biborom:

Neviem, či sa tu dá hovoriť o nejakých očakávaniach. Derby sú nevyspytateľné a v nich ak niekto niečo očakáva, väčšinou sa toho nedočká. Súper síce ešte hrá o postup, no my pôjdeme v zápase za víťazstvom. Iný výsledok pre nás bude neúspech.

Okrem spomínaného derby sa stretnú navzájom Oščadnica s Kysuckým N. Mestom. Prvý menovaný bude súbojom posledného s prvým, preto o favoritovi niet pochýb. MŠK ešte od marca neprehrala, predbehla Vysokú na prvom mieste a neohrozene kraľuje so 6 bodovým náskokom. Zato posledná Oščadnica má čo robiť, aby sa zachránila. Body získala proti Skalitému a Višňovému, oba razy za výhry. Inak to bola samá prehra. Ani doma sa im nedarí, práve proti Višňovému si pripísali jedinú výhru doma na jar. Tatran bude brať body všetkými desiatimi, budú však ale musieť poraziť neporazeného.

Predposledný Zborov  bude čeliť Čiernemu, ktoré bojuje o najvyššie miesta. Tabuľkové postavenie však hovorí o niečom inom, ŠK Čierne totiž obsadzuje 7. priečku. Liga je ale veľmi vyrovnaná a tabuľkové obsadenie sa každým kolom mení. Dolná časť je však menej vyrovnaná, kedy kluby majú viacbodové rozstupy. Zborov ich má 17 a od Oščadnice ich delia 4 body, od Varína, ktorý je o priečku vyššie, rovnako 4 body. Obe mužstvá majú nie práve najlepšiu formu, viac gólov však strieľa domáci Zborov, avšak obom ide rovnako o veľa, preto snaha bude na oboch stranách.

Posledný tím z kysuckého regiónu, ktorý v nedeľu zasiahne do diania, bude Slovan Skalité. Sú pravidelnými zástupcami v V. lige už mnoho rokov, hoci sa tím počas rokov menil. Slovan ťahá trojzápasovú šnúru s prehrami. Najprv inkasoval 4 góly v Predmieri, doma inkasovala poltucet od Bytče a nakoniec o jeden gól prehrala vo Vysokej. Doma to nebudú mať znova ľahké, na samotný sever Kysúc pocestujú hráči ŠK Belá. Hostia sa pohybujú na 4 priečke  a budú bojovať o čo najvyššie umiestnenie. Prehrali len v Turzovke, ostatných 5 stretnutí zvíťazili. Z hľadiska formy, postavenia a väčšieho množstva strelených gólov budú favoritom v nedeľňajšom stretnutí práve hostia z Belej.

20. kolo :

FK Tatran Turzovka : TJ SPARTAK Vysoká nad Kysucou (05.05 17:00)

TJ Tatran Oščadnica : MŠK Kysucké Nové Mesto (05.05. 17:00)

TJ Snaha Zborov nad Bystricou : ŠK Čierne (05.05. 17:00)

TJ Slovan Skalité : ŠK Belá (05.05. 17:00)

VI. liga : Skvelá forma Starej Bystrice môže pokračovať

V prvom kole nadstavbovej časti okresnej ligy platilo „môj dom, môj hrad“. Všetkých 8 stretnutí  prinieslo víťazstvo výlučne domácim. Stará Bystrica ako jediný klub bez prehry v základnej časti sezóny je jasný favorit na postup. V skupine o postup má konkurenciu v podobe Spartaku Radôstka a Slovanu Rudinská, ktoré majú len o prehru viac. V skupine o umiestnenie vedie favorit z Novej Bystrice s náskokom 5 bodov pred Horelicou.

O postup sa pravdepodobne  pobijú 3 mužstvá, ktoré delia len 3 body. Stará Bystrica, Rudinská aj Radôstka začali nadstavbu doma víťazne a budú chcieť zabodovať aj vonku. Vedúce mužstvo Pokroku sa stretne s Neslušou. Oba tímy majú rovnaký počet inkasovaných gólov, avšak Stará Bystrica ich má o 13 vstrelených viac. Hostia budú chcieť držať sériu bez prehier, ktorá sa môže natiahnuť už na 16 stretnutí. Druhá Rudinská pocestuje do Korne, ktorá o postupových ambíciách nemôže pomýšľať. V skupine o postup má na konte len 4 body, preto bude bojovať len o čo najlepšiu priečku, zato hostia majú možnosť zabojovať o prvenstvo v súťaži. Rudinská sa už vo vyššej súťaži objavila, ale hneď z nej zostúpila, preto budú chcieť napraviť nevydarené angažmá. Posledná Ochodnica privíta Radôstku, ktorá rovnako pomýšľa na najvyššie méty. Domácim rovnako o nič nejde, pretože s jediným bodom sa pohybujú na chvoste tabuľky a nemajú šancu na titul. V poslednom zápase vyzve Podvysoká na domácom ihrisku Vadičov, ktorý má tiež teoretickú šancu konkurovať vedúcej Starej Bystrici, avšak stráca 6 bodov, preto musí zabrať.

Skupina o umiestnenie priniesla v poslednom kole debakel Snežnice, ktorá dostala 10 gólov na ihrisku Olešnej. V ďalšom kole vyzve vedúcu Novú Bystricu, ktorá bude chcieť dohrať sezónu čo najlepšie. Hostia mali ambíciu na skupinu o titul, napokon však zaostali o skóre za Korňou. Rezerva Čadce na ihrisku Rakovej taktiež bude mať na vrch. Domácim sezóna vôbec nevyšla podľa predstáv, skončili na predposlednom mieste v skupine B a nemali nádej na vyššie ciele. Posledné Zákopčie privíta na domácej pôde Radoľu. Domáci taktiež nedokázali chytiť fazónu v novej súťaži a skončili beznádejne posledný. Podobne sú na tom hostia, ktorým sa nedarí dlhodobo nadviazať na niekdajšie výkony. Nakoniec Lodno bude hostiť na svojej pôde Olešnú. Olešná skončila v B skupine na peknom 6 mieste, keď ani neoslnila, ani nesklamala. Zato Lodno v svojej skupine ostalo posledné a v novej súťaži sa moc neujalo.

2. kolo nadstavba – o postup:

ŠK Nesluša : TJ Pokrok Stará Bystrica (04.05. 16:30)

TJ Kysučan Ochodnica : TJ Spartak Radôstka (05.05. 16:30)

TJ Kysučan Korňa : TJ Slovan Rudinská (05.05. 16:30)

TJ Slovan Podvysoká : FK Vadičov (05.05. 16:30)

2. kol

o nadstavba – o umiestnenie:

FK Polom Raková : FK Čadca B (05.05. 16:30)

TJ Slávia Zákopčie : ŠK Radoľa (05.05. 16:30)

OŠK Snežnica : TJ Slovan Nová Bystrica (05.05. 16:30)

FK Lodno : TJ Olešná  (05.05. 16:30)

autor: Michal Handlovský

foto: TJ Spartak Vysoká nad Kysucou

KYSUCKÝ ŠPORT

30222017_10211015076240883_1821791231357747200_o

K finále má bližšie Lukáš Piják a spol z HBK PROTEF Považská Bystrica

Slovenská hokejbalová extraliga je po prvom semifinálovom víkende a my sme už skôr upozornili, že v sérií ŠKB Martin s HBK PROTEF Považská Bystrica na seba narazili Kysučania. Domáci dres totiž oblieka Róbert Drábik a u hostí je to momentálne jediný hráč do poľa Lukáš Piják. Na súpiske PROTEF-u figurujú aj Tomáš Čičala, František Čičala a Tomáš Bajánek, ktorí ťahali mužstvo v základnej časti, ale v súčasnosti rekonvalescentujú.

rasd

ŠKB Martin rozohral prvý zápas výborne a viedol 2:0 aj 3:1. Na druhý gól domácich s veľkým prehľadom prihrával čadčiansky veterán Róbert Drábik, keď sa dostal k loptičke pred bránou a hoci mohol strieľať, excelentne ponúkol gól na čepeľ legendárnemu hráčovi spod Turca Michalovi Hrivnákovi. 300 gólový hráč v slovenskej extralige nezaváhal a zvyšoval na 3:1.

Do tohto momentu boli Martinčania v „laufe“. Všetko nasvedčovalo tomu, že domáci získajú prvý zápas pre seba. Vychádzala strela, výborne chytal Milan Murček. Nestalo sa tak. Možno chýbal štvrtý gól, ktorý by zlomil odpor hostí z Považskej Bystrice, ktorí hrýzli a hrýzli, kým nezačal úradovať majster sveta v drese PROTEFU Lukáš Piják. Trojnásobný hokejbalista roka na Kysuciach spôsobil obrat a v priebehu 8 minút pomohol dvoma prihrávkami k vyrovnaniu stretnutia, ktoré pokračovalo do predĺženia.

58675132_2704024466281236_4926860712996765696_o

Tam sa naskytla príležitosť novej akvizície v bielom drese, čerstvému hokejovému majstrovi Slovenska. Michal Kluka prijal diagonálnu prihrávku od Lukáša Pijáka, nabehol si z ľavej strany a hoci tiesnený, prepasíroval loptičku za chrbát nešťastného Murčeka.

V druhom dueli sa hostia ujali vedenia a do prvej tretiny viedli 0:2. Keď zvýšili na 0:3 domácim zasvietila výstraha. Martin dokázal znížiť na 2:3, no Považská Bystrica pridala ešte dva góly a bolo po zápase. Kysuckí hráči v druhom zápase nebodovali. Stav série je 0:2 a všetci sa sťahujú do Považskej Bystrice, ktorá má pred sebou prvý mečbal o postup do finále Slovenskej hokejbalovej extraligy.

SLOVENSKÁ HOKEJBALOVÁ EXTRALIGA

VÝSLEDKY PLAY-OFF SEMIFINÁLE

Sobota, 27. 4. 2019 

ŠKB Martin – PROTEF Považská Bystrica 3:4 pp (0:0, 2:1, 1:2 – 0:1)
Góly: 
17. Poliaček (Tomka, Tomečko), 18. M. Hrivnák (DRÁBIK, Michal Murček), 36. Jonák (Fedor, Michal Murček) – 26. Nemčík (Rufati), 42. Švantner (PIJÁK, Bujdák), 43. Linet (PIJÁK, Kukučka), 52. Kluka (PIJÁK). /stav série: 0:1/

Hokejmarket Skalica – Kometa Vrútky 4:3 pp (0:2, 1:1, 2:0 – 1:0)
Góly: 
18. Válek (Krajsa), 38. Krajsa (Rampáček), 45. Miklík (Patinka), 55. Patinka – 13. SImon, 14. Čavajda (Greňo), 27. Fillo (Čavajda). /stav série: 1:0/

Nedeľa, 28. 4. 2019 

ŠKB Martin – PROTEF Považská Bystrica 2:5 (0:2, 1:1, 1:2)
Góly: 
28. Tomečko (Michal Murček, Poliaček), 34. Poliaček – 1. Kluka (Drevenák), 9. Švantner (Balušík), 23. Švantner (Miške, Lukáč), 34. Lukáč (Linet), 44. Oravec. /stav série: 0:2/

Hokejmarket Skalica – Kometa Vrútky 4:3 pp (0:2, 1:1, 2:0 – 1:0) 
Góly: 23. Sobol (D. Janáč), 37. Smetana (Božik, Sobol), 44. Sobol (Mikéska), 51. Miklík (Božik) – 5. Fillo (Simon), 9. Čavajda (Vidlár), 26. Parobok (Učník). /stav série: 2:0/

TOMÁŠ URBANÍK, foto: Adrián Danaj

KYSUCKÝ ŠPORT

57710760_274854460088667_45055821842743296_n

Kto zodvihne jednu tonu, vo svete už niečo znamená. Nikolas Tóth ju má.

Motivujú ho výkony svetových legiend. Stane sa sám legendou? V juniorskom veku poráža kolegov seniorov a nemá pocit, žeby už stačilo. Práve naopak. Keď sa spolu rozprávate, máte dojem, že nie je zo sveta železa, potu a driny. Jeho výsledky však hovoria jasnou rečou. Kto zodvihol jednu tonu, vo svete už niečo znamená. Nikolas Tóth ju má. Keď sa zavrie do posilovne, vystihuje ho jediné slovíčko – fokus! Fokus na výkon, fokus na progres, fokus na cieľ. Zoznámte sa s absolútnym majstrom sveta WPC v silovom trojboji bez rozdielu veku a váhy a čerstvým slovenským rekordérom v mŕtvom ťahu.

Ako sa cítite po Majstrovstvách Slovenska, kde ste vytvorili v kategórií junior slovenský národný rekord 340 kg v mŕtvom ťahu?

Ubolený a unavený. (smiech) Tesne pred súťažou som „chytil“ vysoké horúčky a to ma veľmi ovplyvnilo. V piatok som ešte nešiel podľa svojich predstáv. Nepotiahol som 330,5 kg. Na druhý deň som šiel ťahať ešte raz, ale kategóriu muži, kde som potiahol len 315 kg. Až večer, keď som ťahal v drese, sa mi podarilo to, čo sme natrénovali u Petra Papíka a Vladimíra Vrábla. Až vtedy som bol spokojný..

57325302_1053046611549155_1751180336923934720_n

Boli ste spokojný, pretože ste vytvorili slovenský rekord. Ktorý z tých výkonov si najviac vážite?

Určite tých 340 kg v mŕtvom ťahu. Venujeme sa tomu celý tréning a už sa pripravujeme na hranicu 360 kg. Až do majstrovstiev sveta, ktoré budú v Nových Zámkoch, na tom zamakať, aby sme splnili cieľ. 

Váš cieľ je pomyslená hranica z kategórie TOP?

Na Slovensku je pár ľudí, ktorí ťahajú 330 kg, alebo 340 kg. Na Slovensku potiahol 360 len Miloš Šnajdr a Erik Jaškninic dal 350 kg ešte ako junior v kategórií do 110 kg.

Dá sa povedať, že ide o vašu inšpiráciu?

Áno, dá sa to tak povedať.

Ide o slovenské nebo v mŕtvom ťahu?

Slovenský olymp…

Aký je ten svetový olymp? Dokráčate tam?

To sa ešte uvidí, ale keby sa mi podarilo priblížiť k jednému Iráncovi, na meno si nespomeniem, ale mal 45 rokov a videl som ho pretekať v Rusku, tak by som bol spokojný (zamyslene). Tento trojbojár robil totálnu váhu v drese cez 1200 kg (!) a len na drepe urobil 502,5 kg, potom 340 kg na benčpress a 360 kg mŕtvy ťah. Paráda!

57460125_819538371735498_5429706301372366848_n

Máte svoje osobné vzory a prečo?

Konstantín Konstantinov a Ed Coan. Ed je Američan, ktorý súťažil v 72-ke, 82-ke aj 90-ke (pozn. red.: Váhová kategória) a mal neskutočné výkony! Drep 470 kg, tlak na lavičke cez 250 kg, mŕtvy ťah cez 400 kg! Na tie roky to bol niečo úžasné. Dokonca to prirovnávali k výkonu atletického šprintéra Bolta, ktorý by vtedy zabehol 1000-ku za 9 sekúnd!

Komu by ste venovali svoje úspechy?

Jednoznačne je to môj starý otec. Venuje sa mi v plnej miere. Na tréningu, na súťažiach, pri rozcvičke. Môj starý otec je nenahraditeľná súčasť môjho súťažného aj osobného života.

Kedy vám napadlo, že budete dvíhať veľké váhy?

Najprv som začal hrávať futbal, no pre zranenie som skončil. Chvíľu ma bavila kulturistika, ale stále som mal pocit, že mi k osobnej pohode niečo chýba. Našiel som sa v trojboji, kde ide o výkon a to, na čo má človek silu. Je inšpirujúce prekonávať vlastné hranice a posúvať latku stále vyššie. V silovom športe to vidíte jednoducho na tom, koľko dvihnete. 

57569378_2386685338233006_5816846913902739456_n

Na akom preteku vás môžeme vidieť najbližšie?

Teraz sa pripravujem do Maďarska na Európu, kde by som chcel potiahnuť v mŕtvom ťahu už 350 kg. Potom sa chcem ukázať v Čadci na majstrovstvách Európy v trojboji, ktoré budú 20. až 26. mája 2019.

Ktorý svoj výkon si najviac vážite?

Jednoznačne Total 1000,5 kg. A tiež aj majstra sveta bez rozdielu veku a váhy ako dorastenec v Moskve 2017. Minulý rok sme boli na majstrovstvách sveta v Trnave, kde som vyrovnal svetový rekord v „totale“, kde som vyhral absolútneho majstra sveta bez rozdielu veku a váhy…

Čo, alebo kto vás motivuje pracovať na sebe a na svojich výkonoch?

Určite ma motivuje drepnúť 450 kg. Ide o najvyššie zdvihnutú váhu medzi juniormi, ktorú drepol Rus Andrej Malinčev. Taktiež by som rád atakoval hranicu 380 kg, alebo 400 kg v mŕtvom ťahu. Na svete nie je veľa ľudí, ktorí ťahajú také váhy.

TOMÁŠ URBANÍK

Foto: Archív N. T.

KYSUCKÝ ŠPORT

 

55917935_2345808852317533_8219131970639101952_o

P. Truchlik: Mám chuť na nové výzvy, okúsiť svet a silu pretekárov z iných krajín

Peter..

Čo?

Obaja smiech…

Takto sa začal rozhovor s niekoľkonásobným majstrom Slovenska v pretláčaní rukou, ktorému skrížil plány s trojnásobnou obhajobou titulu v kategórií do 100 kg ukrajinský borec súťažiaci na Slovensku, ktorý mu po 4 rokoch pretekania vo váhových kategóriách do 95 kg a do 100 kg ako prvý v histórií vystavil stop čím mu pripravil prvú prehru vo finále vôbec v kariére. Samozrejme mu to kysucký borec oplatil v neformálnej odvete, ale to už ako čerstvý Vicemajster Slovenska v pretláčaní rukou 2019..

Peter, čo vám napadne ako prvé, keď si spomeniete na Majstrovstvá Slovenska v pretláčaní rukou 2019. Kategória do 100 kg?

Mohlo to byť aj lepšie.

Cítite sklamanie?

Prvé chvíle ma to mrzelo. Ale hneď potom som si uvedomil, že mi už nikto nezoberie, že som ako prvý pretekár v histórií slovenského armwrestlingu získal titul majstra SR do 100 kg a ešte ho aj obhájil. Alebo, že som jediný, kto to dotiahol tri krát do finále za sebou. Tiež sa mi vynorili okolnosti, ktoré sprevádzali tohto ročnú prípravu. Žiaľ, vyšla mi jasná odpoveď – krátka regenerácia. Ale už to nevrátim.

21032659_2001551133401474_4029582235162456669_n

V čom bola iná príprava tento rok?

Po narodení mojej malej dcérky sa mi upravili priority. V prvom rade je pre mňa rodina a jej zabezpečenie, na čom tvrdom pracujem. Niekedy aj 14 hodín denne. Samozrejme som chcel stihnúť aj tréning, čo sme sa s bratmi snažili trénovať pravidelne 4-5 krát do týždňa. Avšak pred súťažou si chcem vždy dať tých 10 dní oddych, regeneráciu. Tento rok som regeneroval jeden, jediný deň. Bol som celkom zničený a unavený na súťaži.

Odstupom času sa vám po majstrovstvách nejaké poučenie predsa objavilo.

Samozrejme. Ako u každého športovca je to o príprave. Pokiaľ nie ste pripravený na 100%, výkon nebude na 100%. Hoci sme trénovali ako vždy, posledné dva týždne pred súťažou som však nestihol zregenerovať a to rozhodlo.

Aká súťaž vás čaká najbližšie?

Pravdepodobne už vypustím Slovensko a začnem sa venovať svetu. Európu už tento rok nestihnem. Keďže som na Slovensku získal zlato niekoľkokrát či už išlo o poháre, majstrovstvá, exhibície a ďalšie súťaže, cítim potrebu sa posunúť ďalej. Mám chuť na nové výzvy, okúsiť svet a silu pretekárov z iných krajín. Motivuje ma tá výzva, dokázať viac. Chcel by som skúsiť majstrovstvá sveta a iné svetové poháre. Pretekať s elitami rôznych štátov. Na to teraz myslím, tomu sa chcem venovať.

Všimli sme si, že na majstrovstvách Slovenska neboli vaši bratia.

Vždy sme všetko robili spoločne. Rozhodovali sme sa spoločne, konzultovali všetky rozhodnutia či tréningové postupy. Mrzí ma, že im to tento rok na Slovensko nevyšlo. Tým pádom nemôžu štartovať na majstrovstvách sveta (pozn. Red.: Nemajú medailu z MSR 2019). Na chvíľu z toho kolobehu vypadli, ale verím, že sa čoskoro vrátia a opäť budeme vyhrávať ako jeden tím. Spoločne.

17015982_1915773508645904_7583423152765162459_o

Keď trénujete, určite máte dosiahnuté osobné maximá. Aké sú a v čom?

(zamyslene) Keď som mal 80 kg, tak si spomínam, ako som dokázal vytlačiť aj 180 kg na „benč“. Na biceps mám 100 kg. To je taký špeciálny armwrestlingový cvik na jednu ruku. Na zápästie som dal 105 kg v začiatkoch. Ale rekordy tak veľmi nevyhľadávam. Hlavne nech je to poctivý a správny tréning.

Na čo by sa mali zamerať mladí ambiciózni armwrestleri, ktorí chcú ísť vo vašich šľapajách?

Predovšetkým sa musia zamerať na dobré, správne tréningy. Veľa ľudí nevie správne trénovať a tým sa oberá o šancu atakovať najlepších. Vždy je treba konzultovať s ľuďmi, ktorí sa rozumejú týmto veciam a majú v tom aj dokázateľné výsledky. Z videa sa veľa nenaučíte. Dôležitá je aj periodicita alebo vhodnosť tréningov.

Vy ste taktiež trénovali s výbornými trénermi..

Dovolím si tvrdiť, že sme spolupracovali s najlepšími trénermi. Ľudia ako Peter Kasan, Snežana Babayevova, Rustan Babayev, a Ľubo Jagnešák nám veľa dali a poradili. Veľmi si vážim rady od slovenskej legendy silových športov Jána Germánusa. Tréning s ním bol ako z inej galaxie. Keď sme sa po tých rokoch a trénovaní s najlepšími dostali ďalej, na nejakú úroveň, už sa dokážeme posúvať aj sami. Je to najmä vďaka pevnému a kvalitnému základu od profíkov, na ktorých sme mali aj šťastie.

49828867_2288438594712725_539709434411089920_n

Na galavečeri športovec roka ste sa predviedli v polohe účinkujúceho ako raper. Nahrávate aj CD. V akom štádiu nahrávania ste?

Začal som s tým asi päť rokov späť. Na úvod to bolo fajn, ale nebola to taká kvalita o akú mi šlo. Nahrával som si pesničky len tak pre radosť a vlastné potešenie. Snažil som sa na sebe pracovať, postupne vylepšovať a rásť. Časom som sa dostal k lepším producentom a do lepších štúdií. Dnes mám zatiaľ deväť pesničiek. Hlavne, musím to povedať, je to moje hobby. Nepotrebujem z toho slávu, alebo peniaze. Proste ma to baví a keď raz bude môj prvý album môcť uzrieť svetlo sveta, tak to pôjde von a bude to dobré. Verím tomu (šibalský úsmev)

TOMÁŠ URBANÍK, foto: Archív P. T.

KYSUCKÝ ŠPORT

58383873_382691915651021_5638048829824565248_n

Jeho snom je reprezentovať Slovensko

Otvorený, priamy a plný energie. Keď sa s ním rozprávate, máte ten správy pocit, že presne vie o čom hovorí a čo chce. Vie sa smiať aj nekompromisne sústrediť, keď ťahá posledné opakovanie super série. Jeho zápal pre športovú kulturistiku je neodškriepiteľný a keď vstupoval na súťažné pódiá, prvé dva štarty premenil na dva tituly majstra Slovenska v IFBB. Ako sa cíti po druhom roku súťaženia a s ďalšími kovmi na krku? Čo ho motivuje, dobíja baterky a aké má športové ambície? Prečítajte si rozhovor o výsledkoch a motivácií osloviť Európu a svet. Marek Vlček.

Ako sa cítite bezprostredne po Majstrovstvách Slovenska mužov a juniorov v Nitre a Hnúšti, kde ste získali po dve medaily vo váhovej a v klasickej kulturistike? Čo vás viedlo k tomu, aby ste súťažili dva krát viac?

Podpora neskutočne dobrého tímu a chuť súťažiť. To človeka ženie vpred a postupne sa pridávajú ďalšie a ďalšie faktory. Ja som chcel takto súťažiť už pred rokom, ale môj tréner Maroš Detko mi to neodporúčal. Z mojej strany šlo o veľký risk ísť do váhovej kulturistiky do 80 kg, keďže je moja súťažná váha 73 kg a pod 70 kg by som už váhu nerád sťahoval. Je zaujímavé, že mi to práve tu vyšlo na zlato. Moja priorita však naďalej ostáva klasická kulturistika.

56872503_564748910595448_5049533229602701312_n

Nerozptýlilo vás, že ste štartovali vo dvoch kategóriách?

Práveže nie. Aj Maroš krútil hlavou, keď videl, ako ma to ešte viac namotivovalo. Veľmi som sa začal tešiť na preteky, na pódium, jednoducho na všetko čo kulturistiku definuje. To je môj svet. Baví ma to a byť niekde, kde vás to baví o 5 minút dlhšie, je veľká vec. Určite sme to neľutovali, hoci boli pred súťažou menšie obavy, napokon to vyšlo a sme spokojní.

Dá sa povedať, že Marek Vlček, ktorý začal súťaži pred rokom, má už 6 medailí z majstrovstiev Slovenska, je etablovaný kulturista, ktorému klope slovenská reprezentácia na dvere?

Nebudem klamať, poviem, ako to je. Sme v kontakte s reprezentačným trénerom. Je to vecou nášho nastavenia a dohody, ako budeme pokračovať. Hovoríme o roku 2020. Máme dohodnuté stretnutie, potom sa uvidí. Určite chceme ísť ďalej, do Európy na svet. Môžem povedať, že je to aj mojim osobným záujmom a snom byť v slovenskej reprezentácií, čo by znamenalo ďalší posun v mojej kariére. Kto má pozná vie, že preto urobím maximum a na tréningu nechám dušu, aby som mohol európskemu či svetovému pódiu odovzdať všetko čo viem, celé moje srdce.

Predstavme si niečo. Pódium, majstrovstvá SR v klasickej kulturistike, ste pred svojím vystúpením.. Vyzvú vás na pódium, idete tam. Čo vás na tom najviac baví?

Veľmi dobrá otázka (zamyslený) Ja som človek, ktorý si užíva daný moment. Mám v hlave zafixované to, ako sa pripravujem celý rok na tých 5 minút, ktoré na pódiu absolvujem. U mňa nehrá rolu stres, panika, strach z neúspechu.. Ja sa ráno v deň pretekov teším ako malé dieťa. Idem si užiť tú atmosféru. Teším sa, akoby to bol môj narodeninový deň! Už keď vychádzam na pódium, tak idem s pocitom, že nie som kulturista ale šoumen. Či ide o voľnú zostavu, alebo základné porovnávanie, užívam si každú jednu pózu, preciťujem každý jeden pohyb, dávam do toho ladnosť, srdce. Je to pre mňa veľký pôžitok, vyvrcholenie 11 mesačnej driny, ktorý si idem doslova užiť.

Arnold Schwarzenneger navštevoval lekcie baletu, vy ste ako na tom?

(Smiech) Tak túto rolu robí výborne môj tréner! Všetko, čo sa týka pózy a pohybov tak aby vyzerali dobre, konzultujem práve s ním. Musím vysoko vyzdvihnúť Maroša Detka, ktorý má na túto časť kulturistiky veľký cit. Nehovorím, že je moje pózovanie ukážkové, ale nie je ani zlé. Uvediem príklad. Pózoval som na súťaži a pozeral sa aj reprezentačný tréner. Videl celú moju zostavu. Šlo o pózy, ktoré ma naučil môj tréner, nikto iný. Viete koľko mal „repre“ tréner výhrad? Jednu jedinú! A to je veľká vec. Z jedenástich póz, ktoré klasická kulturistika obnáša mi vytkol zle zatočené ruky na dvojitom bicepse… Maroš Detko je v tomto výnimočný.

57034698_684877211926505_7054844264580120576_n

V čom ste si najviac sadli s Marošom Detkom?

Je to veľmi skromný človek. Dá ti celé srdce a dokáže pre svojho zverenca obetovať úplne všetko. My sme si sadli aj ako ľudia a to si veľmi vážim. Keby mi povedal, že neprežije bez transplantácie ľadviny, tak mu dám svoju vlastnú, len aby žil. Beriem ho ako svojho brata, vlastnú krv!

Už ste niečo naznačili o svojom podpornom tíme.

Six tím? (úsmev) To je môj hnací motor. Six tím tvoria moji rodičia, ja, tréner a dvaja výnimoční ľudia. Sú to moji druhí rodičia, manželia Srnankovci, Palino a Ľubka, ktorí mi veľmi pomáhajú finančne, fyzicky aj psychicky. Táto pätica ľudí ma podporovala na každej jednej súťaži. Vždy sa veľmi teším na spoločné chvíle, sme výborná partia!

Keď sa pozeráte na tie trofeje, ktoré ste získali, evokuje vám niektorá z nich niečo špecifické, niečo, čo vám hneď napadne?

Najviac si vážim striebornú medailu z klasickej kulturistiky z Nitry, kde som súťažil medzi mužmi. Je to z toho dôvodu, že ma porazil Jakub Prokop z Hnúšte. Ide o výnimočného a skúseného pretekára, ktorý je v slovenskej reprezentácií. Súťaží veľmi veľa rokov a už vie, ako chutí Európa a svet. Tento pretek bol veľmi ťažký, veľká konkurencia a prehra so skvelým pretekárom. My sme súťažili o každý jeden bod v každej jednej póze. Bol to veľký boj po ktorom sme uznali svoje kvality a po vyhodnotení sme si normálne podali ruky a priateľsky si zaželali všetko dobré.

Komu by ste svoje úspechy venovali?

Six tímu. Každý jeden človek si zaslúži tú medailu na krku. Z každého preteku, ktorý som šiel a kde som uspel majú svoj leví podiel práve títo ľudia, moji najbližší. Ja to hovorím stále a všade, že tie trofeje nie sú moje, ale naše. Sú celého nášho tímu. Bez ich podpory a pomoci by som sa nedokázal dostať do takej formy a pohody v akej som pretekal a v akej môžem aj naďalej na sebe pracovať. Posúvajú ma tam kde som dnes. Tréner svojimi radami, rodičia svojou láskou a podporou..

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa chcú cítiť dobre, alebo sa chcú priblížiť k úspechom, ktoré ste vo svojej krátkej kariére už dosiahli?

Poďte do fitka. Sme v KNM aj v Čadci. Ak vás zaujíma kulturistika, alebo cvičenie, oslovte nás. Sme tu pre vás. Akákoľvek obava, či strach nesmie prevážiť. Zdravie a pohoda sú na prvom mieste. Stačí sa odvážiť, prísť a zapojiť sa s nami do cvičenia. Potom sa uvidí,.Ak vás zaujíma kulturistika a niekedy budete chcieť stáť na pódiu, neváhajte. Jozef Riecky, Matej Kamenár i ja sme súťažní kulturisti, vieme presne čo treba aby ste uspeli.

58629915_2245420282148086_116405957457608704_n

Čo dáva cvičenie vám?

Nie som človek, ktorý robí kulturistiku pre peniaze. Pre mňa je to srdcová záležitosť. Baví ma to a napĺňa. A raz chcem mať ten pocit, keď budem deti odprevádzať do škôlky, že môžu mať otca, ktorý svojmu športu niečo odovzdal, ktorý bol v tom športe výborný a zanechal po sebe stopu a odkaz. .

Aké slová by ste povedali na záver?

Rozhodne sa musím poďakovať nielen môjmu „Six tímu“, mojim rodičom, mojim druhým rodičom výnimočným manželom Srnankovcom, ktorí ma podporujú materiálne, psychicky a sú to výborní ľudia a tiež trénerovi Marošovi Detkovi za všetko. Za tie tvrdé tréningy, trefné poznámky, vynikajúci prístup. Obrovské ďakujem patrí pánovi Mariánovi Marčišovi z firmy EKO-MONT s. r. o., ktorý mi podal pomocnú ruku v príprave, Miškovi Petruňovi z MASÁŽE IMPULZ, ktorý sa o mňa stará ako osobný fyzioterapeut, aby moje telo fungovalo na 200 % a samozrejme ďakujem môjmu zamestnávateľovi a priateľovi Jozefovi Rieckemu u ktorého mám nadštandardné podmienky v RIECKY RELAX AND FITNESS a celému jej tímu. Spolu sme silní.

Text: TOMÁŠ URBANÍK, foto: T.U. a archív M.V.

KYSUCKÝ ŠPORT

2886307_970x647

Anton Siekel: Otvorili sme dvere každému, kto má záujem podporovať šport na Slovensku.

Čadca privítala významných predstaviteľov slovenského olympizmu a športu! Hostiteľ zhromaždenia, predseda Olympijského klubu Kysúc Jaroslav Klus privítal Čestného člena SOŠV a Prezidenta združenia olympijských klubov Slovenska Ivana Čierneho, Viceprezidneta SOŠV a predsedu Slovenského stolnotenisového zväzu Zdenka Kríža a samozrejme prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru Antona Siekela Opýtali sme sa vedúcej osobnosti SOŠV na to, či splnila jeho návšteva svoj účel a tiež aj na pripravované zmeny v športe na Slovensku.

dsc_0236

Vitajte na Kysuciach pán prezident. Máte za sebou valné zhromaždenie Združenia olympijských klubov Slovenska a návštevu čadčianskej radnice. Naplnil sa účel týchto stretnutí?

Ja som vždy rád, keď mám prísť za ľuďmi, pozrieť si miesta kde športujú a preto som veľmi rád, že aj dnešné stretnutia boli práve o tom. Nielen formálne, že sa konalo valné zhromaždenie olympijských klubov, ale hlavne preto, že sa tu zhromaždili ľudia s ktorými počas celého roka robíme, stretávame sa. Dnes sme mali príležitosť si povedať, aký máme plán na ďalšie obdobie, čo všetko chystáme v Slovenskom olympijskom a športovom výbore (SOŠV). Využili sme túto návštevu Čadce, aby sme sa stretli aj so zástupcami mesta, porozprávali sa o projektoch, ktoré sa pripravujú v rámci mesta, čo môže SOŠV urobiť preto, aby boli tieto projekty úspešné.

Ste veľmi skúsený človek v rámci debát a diskusií s ľuďmi či už z podnikateľskej sféry, alebo olympijského a športového výboru. Ako hodnotíte rokovania, ktoré prebehli v Čadci?

Všeobecne sú moje skúsenosti z takýchto stretnutí, ktoré mávam po Slovensku veľmi pozitívne. Zvlášť, čo sa týka agendy športu, tak volení zástupcovia miest a obcí sú za jedno v tom, že šport je dôležitou súčasťou života občanov a nezávisle od politických tričiek a názorov naprieč spektrom je šport téma, ktorá nás všetkých spája. Ja na oplátku deklarujem, že si vážime tých, ktorí v športe pracujú a keď vidím, že aj vo vedení miest a obcí sa nachádzajú ľudia, ktorí si uvedomujú dôležitosť športu, tak som o to radšej, keď sa do miest a obcí, kde to so športom myslia dobre, môžem vracať a môžeme si aj menej formálne vymieňať skúsenosti, názory a vzájomne si pomáhať.

anton-siekel-clanokw

Po vašom zvolení sa v SOŠV intenzívne pracuje na rôznych témach. Fond pre podporu športu, rozšírenie kompetencie a stanov Slovenského olympijského výboru či športové poukazy…

My sme ešte ráno mali pracovný míting s kolegami, kde sme sa rozprávali o tom, ako sme pripravení v procese predkladania návrhov legislatívnych zmien, týkajúcich sa športových poukazov. Netajím, že už od môjho nástupu na vtedy ešte Slovenský olympijský výbor (SOV) som hovoril, že treba začať nastavením si pracovných tímov a pracovných procesov, ktoré sa týkajú dosiahnutia cieľa. Rovnako je to aj v otázke Fondu na podporu športu. Keď budeme hovoriť o vzorci na financovanie vrcholového športu, keď budeme hovoriť o vzorci na podporu infraštruktúry, tak to všetko sú správne veci. Začať treba niekde ďaleko skôr a to je práve systematizované a centralizované financovanie športu o ktorom sa rozprávame už dlhšiu dobu.

Čo si od Fondu na podporu športu sľubujete?

Pokiaľ ukážeme občanom a celej verejnosti, že máme poriadok vo financovaní, keď všetci uvidia a pochopia, že máme prehľadné, pochopiteľné a transparentné financovanie, práve na to má slúžiť fond, tak sa staneme dôveryhodnými partnermi pre rôzne zaujímavé a akceptované projekty. Naša pozícia bude o to lepšia a akceptovateľnejšie, ako keď chodíme od projektu k projektu a ľudia vlastne ani nechápu potrebné súvislosti.

Podľa našich informácií sa s myšlienkou Fondu na podporu športu nestotožnili všetky zväzy.

Názorové rozdiely sú úplne prirodzené. Ľudia sa stretávajú a diskutuj práve preto, aby si názory vymieňali a prichádzali na nové, spoločné riešenia. Pre mňa je dôležité to, že cítim podporu členov Slovenského olympijského a športového výboru. Pokiaľ má niekto iný názor je to v poriadku. Myslím si však, že je správne a rozumné pre všetkých, aby bol akceptovaný názor väčšiny. Ďalej som za, že ak sa na niečom dohodneme, ako sa hovorí, doma v kuchyni tak nech sú aj tieto závery a dohody interpretované ďalej. To je výzva pre ostatných kolegov. Diskusie by sa mali začínať na jednej platforme doma a nech sa verejnosti predkladajú konsenzuálne závery, pretože vymieňanie si názorov cez média, alebo rôzne odkazy nielen v športe, ale aj všeobecne v spoločnosti neprospieva dobrej veci.

S akými protichodnými názormi sa stretávate najčastejšie?

Zásadné rozdiely v názoroch k fondu alebo športovým preukazom ani tak nesúvisia s ich podstatou plnenia účelu, ale s menšou informovanosťou tých ľudí, ktorí majú odlišný názor. Lebo keď sa stretneme osobne a preberáme jednotlivé detaily k téme, tak sa nám stáva, že počas tých diskusií sa zhodneme na tom, že tento projekt, táto idea je správna. Napokon je aj zakotvená v programovom vyhlásení vlády, ktorá sa na programové obdobie 2016-2020 zaviazala, že vznikne Fond na podpor športu a že zavedie Športový poukaz. Teraz sa o tom vedie dôležitá diskusia, rozprávame sa akú má mať náplň. Možno nie každý je s tým hneď stotožnený, že by sa mal takýto systém do športu dostať. Ja však verím, že uvedením Fondu na podporu športu a Športových poukazov do praxe sa naplno odkryjú pozitíva tohto rozhodnutia a že ide o správnu myšlienku, ktorú treba podporovať.

V čom vidíte najväčší zmysel a potrebu zriadiť Fond na podporu športu?

Keby sme tu mali Fond na podporu športu, je tu niečo inštitucionalizované a v tej chvíli je úplne legitímne požadovať, aby sa požiadavky všetkých zväzov zhromažďovali v jednom tíme, ktorý bude vyhodnocovať a posúvať svoje skúsenosti a názory do praxe a komunikovať verejnosti športové priority. Napríklad, ak máme tento rok prioritu vodné športy, atletiku či tenis, verejnosť by lepšie vnímala jednotlivé kroky, ktoré by športu na Slovensku pomohli. Tieto pravidlá však nastavené nie sú tak rešpektujem, že je súčasný stav taký aký je.

Je úplne logické, že veľké športové zväzy, ktoré majú lepšiu administratívu, boli viac pripravené, mali viac ľudí na sekretariátoch a preto boli úspešnejšie vo svojich požiadavkách. Dnes by to malo byť tak, že aj menší národný športový zväz, ktorý bude zastúpený SOŠV bude mať príležitosť komunikovať svoje potreby a bude mať rovnocenný hlas v športovom hnutí.

56994108_520133995183567_1064406493538811904_n

Nie je náhoda, že ste do SOV vsunuli slovo „športový“ a tak vznikol SOŠV.

Áno, situáciu vnímame tak, že nemôžeme odlišovať olympijské športy na tie, ktoré sú a ktoré nie sú v programe olympijských hier. My hovoríme o tom, že olympizmus sám o sebe sú aj myšlienky, alebo vzory a príklady športovcov, ktoré treba komunikovať s mladými ľuďmi na pravidelnej báze. V neposlednom rade je to aj obrovská pomoc štátu a celej spoločnosti v tom, že keď budú ľudia športovať naprieč celým občianskym spektrom od malých detí, ich rodičov, vrcholových športovcov až po ľudí, čo si pôjdu zašportovať po zamestnaní, či seniorov tak krajina získava veľmi výrazné benefity. Slovenský olympijský a športový výbor je tu práve preto, aby pokryl takéto prierezové činnosti v športe a naša agenda sa rozšírila o neolympijské športy. Prijatím zmeny stanov sme tým otvorili dvere každému, kto má záujem podporovať športu na Slovensku.

Zákon o športe vymedzuje pojem „Uznané športy“ a my z praxe vieme, že práve tie majú omnoho väčšiu podporu rozpočtu, hoci myšlienky olympizmu sa rovnako týkajú napríklad hokejbalu ako aj futbalu.

Som rád, že to takto pomenúvate, preto lebo Ja som od začiatku presadzoval myšlienku, že v športovom hnutí by mali byť zastúpené športové subjekty rovnakým hlasovacím právom a postavením a za príklad som si bral Organizáciu spojených národov, Európsku úniu, alebo iné medzinárodné veľké inštitúcie, kde je hlas Francúzska, Nemecka úplne rovnaký ako hlas Monaka a Lichtenštajnska.

Prirodzená autorita, ktorá vyplýva z ich veľkosti, histórie aj ekonomickej sily sa má prejavovať práve v tom, že pomáhajú tým menším krajinám špecialistami a odborníkmi, a nie počtom hlasov v rozhodovaní. Deklaroval som, že SOŠV sa bude držať tejto idei a pre mňa je dôležitý každý hlas a budem ho počúvať úplne rovnocenne, či už ide o olympijský šport, alebo neolympijský šport, menší, väčší zväz, zimný, letný šport a podobne.

Názorový brainstorming lídrov jednotlivých krajín pomôže napredovať v rôznych oblastiach..

Áno. Čoskoro sa zúčastním vystúpenia národných olympijských výborov na ANOK-u a to je 206 olympijských výborov, ktoré sa stretnú, diskutujú a vymieňajú si názory. Názor ktorejkoľvek africkej krajiny je úplne rovnocenný ako anglického olympijského výboru, alebo čínskeho a vedia sa dohodnúť! Vedia komunikovať a vedia prijať aj spoločné rozhodnutia, takže nezdieľam názor, že veľkosť znamená automaticky väčší pomer na hlasovacích právach. Práve naopak. Veľkosť má byť záväzkom toho, že pomáham a som solidárny k menším zväzom a poskytujem im tú znalosť a skúsenosti na to, aby sa ľahšie rozvíjali než že by som mal ovplyvňovať z pozície veľkosti ich rozhodovanie.

TOMÁŠ URBANÍK

Foto: J.M., internet

KYSUCKÝ ŠPORT

nb

FUTBAL: Podvysoká s prehľadom, Korňa rozhodla penaltou v 93. minúte…

Netradičný koncept VI. futbalovej ligy na Kysuciach priniesol už v samom úvode jarnej časti zaujímavé zápletky.
Vôbec po prvý krát je šiesta liga rozdelená na dve skupiny a to okres Kysucké Nové Mesto doplnený o Lodno a Horelicu tvoria skupinu A. V skupine B bojovalo osem družstiev z horných Kysúc a Bystrickej doliny.
Jarná časť VI. ligy má za sebou len dve kolá, ale obe boli veľmi dôležité. Do oboch skupín bolo zaradených po osem tímov, ktoré už od jesennej časti bojujú o hornú polovicu tabuľky. Práve počas veľkonočnej nedele sa odohralo posledné kolo a po ňom sa spoja prvé štyri celky oboch tabuliek do skupiny o postup a tými z dolnej časti tabuľky sa spoja do skupiny o vypadnutie. Takže išlo naozaj o veľa a bolo to cítiť aj na kysuckých trávnikoch.
Azda najdôležitejší zápas z pohľadu dôležitosti sa hral v Korni. Domáci Kysučan hostil hráčov Slovana z Novej Bystrice, ktorým jedine víťazstvo zaručovalo postup do hornej štvorky. Domácim stačila aj remíza a práve tú sa im podarilo vybojovať až v nadstavenom čase. O krátke vyjadrenie sme požiadali aj oboch aktérov stretnutia.
TJ Kysučan Korňa: V Korni sa hral vyrovnaný zápas so šancami na oboch stranách . Úvod zápasu patril domácim, ktorí z úvodného tlaku vyťažili pekný gól. Potom sa hra vyrovnala a hostia do polčasu zápas otočili dvoma zlepenými gólmi. Po zmene strán domáci dominovali a hralo sa len na hosťujúcu bránu. Z tlaku domáci vyťažili vyrovnávajúci gól, ktorý im zabezpečil postup do ďalšej fázy súťaže.
FK Slovan Nová Bystrica: Náš sen o postup trval 93 minút, ale potom prišiel podraz v podaní postranného rozhodcu AR1, ktorý na počudovanie všetkých, aj hlavného rozhodcu zamával pokutový kop, ktorým domáci vyrovnali na vytúžených 2:2. Ďakujem chalanom z TJ Slovan za predvedený bojovný výkon, ktorý im prekazil jeden pán. Chlapci hlavy hore, ideme ďalej.

kornaTJ Kysučan Korňa – FK Slovan Nová Bystrica 2:2 (1:2)

Góly: 3. Peter Hrtús, 90. Dávid Kratochvíl(PK) – 24., 34. Ľubomír Šadibol

ČK: 84. Miroslav Učník – 84. Marián Duban

TJ Slovan Podvysoká – FK Polom Raková 3:1 (1:0)

Góly: 27. Stanislav Steiniger, 59. Michal Krnáč, 78. Jakub Slúka – 62. Pavol Poljak, 90. Pavol Poljak (nepremenený pokutový kop)

TJ Spartak Radôstka – TJ Olešná 2:0 (1:0)

Góly: 13. Tomáš Siska, 50. Juraj Fekula

TJ Pokrok Stará Bystrica – TJ Slávia Zákopčie 5:0 (2:0)

Góly: 18. Martin Ďuriš, 22., 47. Radovan Fujak, 70. Matej Kulas, 74. Michal Novotný

Skupina A

Pomerne zamotaná bola aj postupová situácia v skupine A. Vyrovnaný stred tabuľky nedokázala využiť rezerva tímu z okresného mesta, Čada B Horelica. Čadčania hostili lídra skupiny z Vadičova a na domácej pôde dokázali získať len jeden bod za nerozhodný výsledok. Zrejme nečakali, že Ochodnica podľahne doma Nesluši a tým sa oba celky z okresu KNM ocitli v postupujúcej štvorici a hráčom z Čadce ostal smútok na kopačkách a ďalej budú bojovať iba o záchranu v súťaži.

FK Čada B – FK Vadičov 2:2 (1:1)

Góly: 18. Matej Lalik, 54. Pavol Polaček – 27. Mário Minárik, 81. Patrik Minárik

TJ Kysučan Ochodnica – ŠK Nesluša 1:2 (1:1)

Góly: 24. Jakub Pečala – 16. Michal Holeščák, 73. Matej Harvančík

TJ SLovan Rudinská – ŠK Radoľa 6:2 (4:0)

Góly: 1. Jaroslav Buček, 18. Michal Mičenec, 32., 57. Radoslav Buček, 33. Rastislav Vlček, 50. Peter Zaťovič – 74. Štefan Vnuk, 87. Rastslav Dembický.

OŠK Snežnica – FK Lodno 6:4 (3:2)

Góly: 16., 65. Maroš Mičiak, 25., 60. Jozef Pápež, 44. Martin Svrček, 84. Filip Palárec – 14. Martin Šamaj, 28. Richard Ceniga, 50. Mário Minár, 56. Dominik Franek

Tabuľka po základnej časti Skupina A

1 FK VADIČOV 14 9 3 2 30:10 30 8 9 50
2 TJ Slovan Rudinská 14 9 2 3 37:15 29 7 8 46.15
3 Športový klub Nesluša 14 7 2 5 26:16 23 6 2 50.8
4 TJ Kysučan Ochodnica 14 7 1 6 27:21 22 5 1 54.2
5 FK Čadca B 14 6 3 5 25:27 21 4 0 65.3
6 ŠK Radoľa 14 5 1 8 34:36 16 3 -5 45.4
7 OŠK Snežnica 14 3 1 10 19:49 10 2 -11 18.4
8 FK LODNO 14 3 1 10 25:49 10 1 -11 81

Tabuľka po základnej časti Skupina B

1 TJ Pokrok Stará Bystrica 14 11 3 0 49:14 36 8 15 54
2 TJ Spartak Radôstka 14 10 3 1 36:15 33 7 12 27
3 TJ Slovan Podvysoká 14 7 1 6 22:27 22 6 1 68.2
4 TJ Kysučan Korňa 14 6 3 5 30:31 21 5 0 57.9
5 TJ Slovan Nová Bystrica 14 6 3 5 27:24 21 4 0 74.4
6 TJ Olešná 14 4 3 7 26:28 15 3 -6 60.4
7 FK Polom Raková 14 2 1 11 9:33 7 2 -14 60.9
8 TJ Slávia Zákopčie 14 1 1 12 9:36 4 1 -17 55.2

spracoval: Kysucký šport

použitý zdroj: futbalnet.sk

21765643_1992127004355230_1746180187438815671_o

Alexandra Kocúrová: Som vďačná za každý úspech.

Usmievavé, do pohody, tvorí si nové výzvy. Aj také je dievča s florbalovou hokejkou  na obrázku, ktoré sa neustále snaží na sebe pracovať. Vysoká a sebavedomá blondínka vie, čo jej tímu chýbalo vo finále Slovenskej florbalovej extraligy žien a nebojí sa o tom rozprávať. Keď príde reč na nevydarenú obhajobu majstrovského titulu, alebo strieborné medaile, nevyhŕkne na vás slzy smútku ani výhovorky, ale názory uznania, pokory a uvedomenia si toho, na čom treba začať pracovať viac. Akoby nemala 20 rokov, ale… O niečo viac.  Dámy a páni, prečítajte si niekoľko postrehov extraligovej florbalovej hráčky, ktorá svojej hre dala viac ako mnohí iní a preto aj o „niečo“ viac dostala späť. Alexandra Kocúrová. 

Máte za sebou ďalšiu sezónu v Slovenskej florbalovej extralige. Na čo vám padnú spomienky, keď sa k nej vrátite?

Vždy idem do toho, že sa chcem niečo nové naučiť a získať nové skúsenosti. Samozrejme rada spomínam na chvíle s babami, ktoré robia náš kolektív každý rok lepším.

Do finálovej série ste postupovali, dá sa povedať neohrozene. V čom boli dievčatá zo Sabinova iné, keď sa karta otočila?

Neboli sme neohrozené. Úprimne, tuto sezónu nám nikto neveril, že to dotiahneme až do finále. Ale my sme sa zomkli a všetkým sme dokázali, že nato máme. Sabinov bol tento rok lepší čo sa týka koncoviek. Má skúsené hráčky a na play-off si nabrali kvalitné dievčatá, čím sa u nich stali oba útoky rovnocenné.

57485115_2615612911788518_615041202277842944_n

Vieme, že ste boli odhodlané urobiť všetko preto, aby sa séria natiahla na ďalšie zápasy. No nevyšlo to. Ako ste sa s tým zmierili?

Stále sme brali ako fakt a vlastne úspech už to, že sme sa do toho finále dostali. Stále sme najúspešnejším tímom na Slovensku ktorý ma na konte 11 medaily.

Kde by ste zaradili túto striebornú medailu? Poznáte pozadie, viete s čím ste šli do finále. Možno bude vysoko.

Ja to zaraďujem medzi ďalší môj osobný úspech keďže viem čím všetkým som si už kvôli florbalu prešla. Som vďačná za každý taký úspech.

Čo budete robiť najbližšie obdobie? Aký máte program v rámci florbalu?

Najbližšie obdobie si sem tam ťuknem do loptičky. Každý deň chodím cvičiť, nech ostane nejaká forma (úsmev) Potom sa uvidí.

Čo by ste odkázali začínajúcim športovcom, ktorí by niekedy tiež chceli postúpiť do finále, alebo vyhrať titul majsterky Slovenska?
Určite to, že všetko je to o človeku o ňom samom. Musí každý chcieť makať a nie dívať sa na ostatných. Musíte si byť sami pre seba najväčším motivátorom. Z gauča sa majstrovský titul nevyhráva.

56870035_2616996148316861_8728558668682887168_o

Text: Tomáš Urbaník, foto: Archív A.K.

KYSUCKÝ ŠPORT

57160012_1186501401532695_5161341901311311872_o

Roman Kadlečík: Prvé pocity z obhajoby titulu boli úžasné!

Obhájiť býva ťažšie ako získať. Poznáte tú vetu? Európska univerzitná hokejová liga napreduje míľovými krokmi. Do boja o Trofej Ľuba Sekeráša prichádzajú stále viac pripravenejší a kvalitnejší hráči, ktorí študujú na univerzite a popri tom trénujú v hokejovom klube univerzity. Kto sleduje naše stránky vie, že hokejový klub z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, obhájil titul EUHL a opäť zasadol na trón víťaza. V drese majstra nastupujú dvaja šikovní Kysučania Marek Janák Roman Kadlečík. Opýtali sme sa druhého z nich, ako vnímal obhajobu titulu.

Aké boli vaše prvé pocity potom, ako ste obhájili pohár Ľuba Sekeráša?

Prvé pocity z obhajoby titulu boli úžasné. Veľmi som si prial vyhrať tento titul, pretože viacero hráčov zo súčasného tímu po sezóne odíde a pravdepodobne už si spolu nikdy nezahráme. Myslím, že sme si zaslúžili rozlúčiť sa ako šampióni, čo sa nakoniec aj podarilo. Na druhej strane celé play-off bolo náročné a hlavne finálová séria, keďže posledné tri zápasy sa hrali tri dni po sebe. Po skončení rozhodujúceho zápasu som bol tak veľmi unavený, že som sa ani nevládal poriadne radovať a oslavovať, bolo to veľmi fyzicky náročné.

57107307_580040935840494_296598991078948864_n

Ako ste vnímali finálovú sériu s Gladiátormi z Trenčína?

Séria bola veľmi vyrovnaná, diváci v nej mohli vidieť niekoľko zvratov. V druhom zápase sme vyrovnali z 3:5 na 5:5 a vyhrali v predĺžení, Trenčania nám to isté vrátili vo štvrtom zápase kedy vyrovnali z 3:1 na 3:3 a tiež vyhrali až v predĺžení. Dokonca aj posledný rozhodujúci zápas sa rozhodol v predĺžení, bolo to veľmi dramatické, nič podobné som nikdy pred tým nezažil. Dovolím si tvrdiť, že táto séria bola reklamou na hokej. Oba tímy si za predvedené výkony vo finále zaslúžili zvíťaziť, na túto sériu budem navždy spomínať ako na jeden z najkrajších momentov mojej kariéry.

Čo bolo na obhajobe titulu EUHL najťažšie a čo ste si najviac užívali na ceste za triumfom?

Najťažšie na obhajobe bolo to, že každý súper si na nás brúsil zuby a chcel nás ako úradujúceho majstra poraziť, takže sme to mali o čosi ťažšie ako v predchádzajúcej sezóne. Myslím si, že aj liga celkovo bola vyrovnanejšia, niektoré tímy sa zlepšili, pribudli aj húževnatí nováčikovia, ale to je len dobre, všetci si prajeme aby sa úroveň súťaže stále zvyšovala. Užíval som si hlavne to, že už som poznal prostredie aj chalanov, takže som sa cítil oveľa lepšie ako na začiatku predchádzajúcej sezóny, keď som išiel do neznámeho prostredia. Dostával som aj oveľa viac priestoru na ľade od trénera za čo som vďačný. Aj individuálne sa mi viac darilo ako v minulom ročníku, takže som spokojný so všetkým.

56905063_1184544718395030_1605711336501673984_n

Komu venujete toto víťazstvo, tento titul?

Tento úspech patrí každému, kto sa na ňom podieľal. Nie je to len o nás hráčoch, okolo nášho tímu pracuje mnoho ďalších ľudí, ktorých možno až tak nevidno, ale sú dôležití a bez nich by sme nemohli fungovať na takejto úrovni. Veľká vďaka patrí aj naším fanúšikom, ktorí neváhajú s nami vycestovať na zápas nech sa hrá kdekoľvek. Dokonca jeden domáci zápas sme hrali vo veľmi neskorých hodinách, skončil sa okolo 00:30 ďalšieho dňa a napriek tomu bolo počas „ďakovačky“ na tribúne možno niekoľko stoviek divákov. To bolo pre nás veľmi emotívne a povzbudzujúce!

Máte možnosť porovnávať finále EUHL 2018 a 2019, aké teda boli?

Tohtoročné finále bolo oveľa náročnejšie oproti tomu minuloročnému aj kvôli tomu, že sa hralo až 5 zápasov v krátkom časovom slede. Trenčín mal veľmi silné mužstvo so skúsenými hráčmi, takže celá séria mala vysokú úroveň, hral sa pekný hokej. Náš minuloročný súper z Bratislavy hral viac agresívny štýl, bolo to úplne iné. My však vieme hrať aj technicky a kombinačne aj tvrdo a agresívne, čo sme už viackrát potvrdili. Myslím, že to je jedna z našich najsilnejších stránok, že vieme prispôsobiť herný štýl podľa potreby a zvíťaziť.

Aká bola návšteva u pána rektora UMB Banská Bystrica?

Prijatie u rektora bolo krátke ale príjemné. Pán rektor Hiadlovský je našim veľkým podporovateľom za čo sme mu vďační. Poďakoval nám za úspešnú reprezentáciu univerzity a vyjadril podporu zo strany vedenia aj do budúcna, čo je pozitívna správa pre náš tím.

57277822_1186866288162873_8228940142639841280_n

KYSUCKÝ ŠPORT